Po postavení Krištáľového paláca v Hyde Parku, o ktorom si mnohí mysleli, že sa pri silnejšom vetre zrúti, vyvstávali stále nové a nové problémy. Nebolo povolené, aby sa v Hyde Parku za účelom Veľkej výstavy vyrúbal čo i len jeden strom, a tak sa v obrovskej presklenej budove nachádzali aj stromy na ktorých ale hniezdil veľký počet vrabcov a to mohol byť veľký problém pre návštevníkov. Vojvoda z Wellingtonu si na túto tému zavtipkoval, keď povedal, že by mali skúsiť vypustiť krahulcov.
Na otvorení výstavy v roku 1851 sa všetko podarilo, až na nepovolaného Číňana, v skutočnosti majiteľa džunky kotviacej na Temži, ktorý bol vo svojom tradičnom oblečení považovaný za vyslanca Nebeského kráľovstva a zaradeného do sprievodu medzi arcibiskupa z Canterbury a vojvodu z Wellingtonu.
Na otvorení výstavy v roku 1851 sa všetko podarilo, až na nepovolaného Číňana, v skutočnosti majiteľa džunky kotviacej na Temži, ktorý bol vo svojom tradičnom oblečení považovaný za vyslanca Nebeského kráľovstva a zaradeného do sprievodu medzi arcibiskupa z Canterbury a vojvodu z Wellingtonu.
Výstavu navštívila aj Charlotta Brontëová a to celkom päťkrát. Zaznamenala, že: "Z tridsať tisíc ľudí, ktorí sa tu toho dňa, keď som výstavu navštívila, nachádzali, nevydal nikto hlasný zvuk ani neurobil prudký pohyb. Živá vlna sa len kľudne valila a temne hučala ako more, ktoré človek z diaľky počuje.
V reštauráciách, čo sa nachádzali v priestore výstavy, sa nepredával žiadny alkohol, a aj keď tlač protestovala a zdôrazňovala nutnosť pitia zázvorového piva, bola triezvosť rozhodujúcim činiteľom pre zaistenie usporiadaného pohybu návštevníkov.
Tichým úspechom výstavy bolo fungovanie verejných toaliet, označených v správe Umeleckopriemyselnej spoločnosti ako "verejné čakárne". Za poplatok dve pence mohol návštevník použiť záchod, za štyri pence mal k dispozícii tiež čistý uterák. Experimentálne boli zriadené dve sady miestností, jedna pre dámy na čísle 51 v ulici Bedford Street a druhá pre pánov na čísle 95 vo Fleet Street. Verejné toalety sa ukázali byť nesmierne ziskové. Zo všetkých inovácií Veľkej výstavy boli možno čisté verejné toalety za symbolický poplatok najväčším civilizačným prínosom.
V reštauráciách, čo sa nachádzali v priestore výstavy, sa nepredával žiadny alkohol, a aj keď tlač protestovala a zdôrazňovala nutnosť pitia zázvorového piva, bola triezvosť rozhodujúcim činiteľom pre zaistenie usporiadaného pohybu návštevníkov.
Tichým úspechom výstavy bolo fungovanie verejných toaliet, označených v správe Umeleckopriemyselnej spoločnosti ako "verejné čakárne". Za poplatok dve pence mohol návštevník použiť záchod, za štyri pence mal k dispozícii tiež čistý uterák. Experimentálne boli zriadené dve sady miestností, jedna pre dámy na čísle 51 v ulici Bedford Street a druhá pre pánov na čísle 95 vo Fleet Street. Verejné toalety sa ukázali byť nesmierne ziskové. Zo všetkých inovácií Veľkej výstavy boli možno čisté verejné toalety za symbolický poplatok najväčším civilizačným prínosom.
nenasiel by sa original tej verejnej cakarne? pretoze ak je tam restroom tak to nie je cakaren :)
OdpovedaťOdstrániťMôžeš napísať Stanislavovi Pavlíčkovi za jeho chybný preklad knihy Princ Albert od Stanleyho Weintrauba, lebo ja to mám z tohto českého prekladu a neviem ako je to v origináli a ani som sa nad tým nezamýšľala.
OdpovedaťOdstrániťúžastné, prosto úžastné!
OdpovedaťOdstrániť