Preskočiť na hlavný obsah

Zaujímavé fakty o Veľkej výstave

Po postavení Krištáľového paláca v Hyde Parku, o ktorom si mnohí mysleli, že sa pri silnejšom vetre zrúti, vyvstávali stále nové a nové problémy. Nebolo povolené, aby sa v Hyde Parku za účelom Veľkej výstavy vyrúbal čo i len jeden strom, a tak sa v obrovskej presklenej budove nachádzali aj stromy na ktorých ale hniezdil veľký počet vrabcov a to mohol byť veľký problém pre návštevníkov. Vojvoda z Wellingtonu si na túto tému zavtipkoval, keď povedal, že by mali skúsiť vypustiť krahulcov.


Na otvorení výstavy v roku 1851 sa všetko podarilo, až na nepovolaného Číňana, v skutočnosti majiteľa džunky kotviacej na Temži, ktorý bol vo svojom tradičnom oblečení považovaný za vyslanca Nebeského kráľovstva a zaradeného do sprievodu medzi arcibiskupa z Canterbury a vojvodu z Wellingtonu.


Výstavu navštívila aj Charlotta Brontëová a to celkom päťkrát. Zaznamenala, že: "Z tridsať tisíc ľudí, ktorí sa tu toho dňa, keď som výstavu navštívila, nachádzali, nevydal nikto hlasný zvuk ani neurobil prudký pohyb. Živá vlna sa len kľudne valila a temne hučala ako more, ktoré človek z diaľky počuje.


V reštauráciách, čo sa nachádzali v priestore výstavy, sa nepredával žiadny alkohol, a aj keď tlač protestovala a zdôrazňovala nutnosť pitia zázvorového piva, bola triezvosť rozhodujúcim činiteľom pre zaistenie usporiadaného pohybu návštevníkov.


Tichým úspechom výstavy bolo fungovanie verejných toaliet, označených v správe Umeleckopriemyselnej spoločnosti ako "verejné čakárne". Za poplatok dve pence mohol návštevník použiť záchod, za štyri pence mal k dispozícii tiež čistý uterák. Experimentálne boli zriadené dve sady miestností, jedna pre dámy na čísle 51 v ulici Bedford Street a druhá pre pánov na čísle 95 vo Fleet Street. Verejné toalety sa ukázali byť nesmierne ziskové. Zo všetkých inovácií Veľkej výstavy boli možno čisté verejné toalety za symbolický poplatok najväčším civilizačným prínosom.

Komentáre

  1. nenasiel by sa original tej verejnej cakarne? pretoze ak je tam restroom tak to nie je cakaren :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Môžeš napísať Stanislavovi Pavlíčkovi za jeho chybný preklad knihy Princ Albert od Stanleyho Weintrauba, lebo ja to mám z tohto českého prekladu a neviem ako je to v origináli a ani som sa nad tým nezamýšľala.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo