Preskočiť na hlavný obsah

Ripper Street


Ripper Street je seriál od tvorcov BBC odohrávajúci sa vo Whitechapeli v londýnskej časti East End v roku 1889, šesť mesiacov po vraždení Jacka Rozparovača. Policajný dištrikt H Division má v službe mnohých policajtov, ktorí sa snažili dostať práve Jacka Rozparovača. Keď sa vo Whitechapeli začnú objavovať viaceré zavraždené ženy, polícia začne mať pocit, že Jack sa vrátil.


Hlavnou postavou je detektív inšpektor Edmund Reid (Matthew MacFadyen). Musí riešiť zločiny vo Whitechapeli, čo je často veľmi ťažká úloha. Táto štvrť je malé susedstvo s veľkou populáciou a obrovským množstvom chudobných. Jeho postava má základ v skutočnej historickej osobnosti detektíva, ktorý sa svojho času snažil dať do poriadku policajný okrsok a zavádzať nové spôsoby vyšetrovania.


Reidovou pravou rukou je detektív seržant Bennett Drake (Jerome Flynn), s jemnou dušou, ale tvrdými päsťami a detektív kapitán Homer Jackson (Adam Rothenberg), chirurg a bývalý Pinkerton.


Ich častou zastávkou je verejný dom madam Long Susan (MyAnna Buring), ktorá prišla do Londýna z Ameriky spolu s Jacksonom a len s veľkou nevôľou ho necháva bývať u seba. Ich vzťahy sú napäté, lebo Jacksonovi sa páči jedna z najkrajších dievčat v nevestinci: Rose Erskine (Charlene McKenna). Do tej sa zaľúbi aj citlivý Drake.




V každej epizóde sa popri riešení jednotlivých zločinov dozvedáme aj niečo viac zo súkromia hlavných hrdinov. Napríklad o záhadnom zmiznutí (alebo skôr smrti) Reidovej dcéry, Drakeovej vojenskej minulosti a Jacksonovej tajnej identite.


V seriáli sa objavia mnohé historické odkazy z konca viktoriánskej éry. Sú to: otázka postavenia žien v tej dobe, prostitúcia, telegraf, londýnske metro, fotografia, epidémia cholery, psychiatrické inštitúcie, britská armáda, anarchizmus, londýnsky štrajk lodeníc, pinkertonskí detektívi, súperenie medzi Ruskom a Anglickom, transatlantické parné lode. Vykreslenie doby je naozaj skvelé a každý si určite príde v jednotlivých dieloch na svoje.


Komentáre

  1. Teda, tak to vidím poprvé, ale hned si to musím sehnat.

    (taky bych brala všechny ty šaty...)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!