Dnešnú tému by som chcela venovať botanike a tomu, prečo bola vo viktoriánskom Anglicku taká obľúbená. Nemalú zásluhu mal na tom určite aj Charles Darwin, ktorý svojou knihou Pôvod druhov zaujal aj laikov. Ako prírodovedec v nej nehovoril len o živočíchoch, ale aj rastlinách. Anglicko neoplývalo so svojim podnebím veľkou rozmanitosťou rastlinných druhov. Veľká Británia ale v tej dobe ovládala obrovské územia a mohla si doviezť množstvo zaujímavých rastlín. Pre ne boli následne stavané sklenníky a botanické záhrady. Mohli sa začať pestovať aj ovocné stromčeky, ktoré poskytovali Angličanom prvé cudzokrajné ovocie, ktoré sa v tých časoch do Británie nedovážalo.
Botanika sa stala vedou, ktorou sa mohli zaoberať verejne aj dámy. To v ich radoch vyvolalo značné nadšenie. Dovtedy totižto mohli nanajvýš celé dni vyšívať.
Nadšenou botaničkou a hlavne mykologičkou (nadšenkyňou húb) sa stala aj známa spisovateľka Emily Dickinsonová. Bola so svojim aristokratickým pôvodom a záľubou všetkého živého ako stvorená na štúdium prírody.
Zaujímavé bolo v tomto období nadšenie pre paprade. Išlo doslova o mániu. Všetci zbierali paprade, knihy o papradiach, stavali malé skleníky pre paprade pred znečisteným vdzuchom, všade na výrobky sa kreslili paprade a dokonca bola založená aj Americká spoločnosť papradí (tu). Išlo o módnu záležitosť, preto je otázka prečo práve paprade celkom nepatričná.
Záujem viktoriánskej spoločnosti o botaniku bol len začiatkom k lepšiemu výskumu rozmanitosti rastlinných druhov. Dodnes sme ani zďaleka neodhalili všetky. Veď aj taká záhada fotosyntézy bola objasnená len pred necelými 70-mi rokmi.
Botanika bola vtedy dôležitou vedou- s dostupným vybavením dokázala vytvoriť model systematického usporiadania druhov a načrtnúť aj evolúciu foriem (bez toho, žeby musela hneď objaviť evolučný mechanizmus - stačilo, že zachytila jeho vonkajšie prejavy). Táto metodika sa uplatnila aj v iných odvetviach a vedách.
OdpovedaťOdstrániťDaniel Šmihula
Ten prvý skleník je úplne MEGA!
OdpovedaťOdstrániť