Vyhľadávať v tomto blogu

nedeľa 22. novembra 2015

Botanika vo viktoriánskom Anglicku

Na začiatok, by som vám rada priblížila zmenu na svojom blogu. Už sa na stránke nezobrazujem ako Anitram, ale môj profil je viazaný na moje skutočné meno Martina Lábajová. Keďže sa mi nedávno zmenilo priezvisko, upravila som aj svoj blogerský profil.


Dnešnú tému by som chcela venovať botanike a tomu, prečo bola vo viktoriánskom Anglicku taká obľúbená. Nemalú zásluhu mal na tom určite aj Charles Darwin, ktorý svojou knihou Pôvod druhov zaujal aj laikov. Ako prírodovedec v nej nehovoril len o živočíchoch, ale aj rastlinách. Anglicko neoplývalo so svojim podnebím veľkou rozmanitosťou rastlinných druhov. Veľká Británia ale v tej dobe ovládala obrovské územia a mohla si doviezť množstvo zaujímavých rastlín. Pre ne boli následne stavané sklenníky a botanické záhrady. Mohli sa začať pestovať aj ovocné stromčeky, ktoré poskytovali Angličanom prvé cudzokrajné ovocie, ktoré sa v tých časoch do Británie nedovážalo.
Botanika sa stala vedou, ktorou sa mohli zaoberať verejne aj dámy. To v ich radoch vyvolalo značné nadšenie. Dovtedy totižto mohli nanajvýš celé dni vyšívať.


Nadšenou botaničkou a hlavne mykologičkou (nadšenkyňou húb) sa stala aj známa spisovateľka Emily Dickinsonová. Bola so svojim aristokratickým pôvodom a záľubou všetkého živého ako stvorená na štúdium prírody.


Zaujímavé bolo v tomto období nadšenie pre paprade. Išlo doslova o mániu. Všetci zbierali paprade, knihy o papradiach, stavali malé skleníky pre paprade pred znečisteným vdzuchom, všade na výrobky sa kreslili paprade a dokonca bola založená aj Americká spoločnosť papradí (tu). Išlo o módnu záležitosť, preto je otázka prečo práve paprade celkom nepatričná.


Záujem viktoriánskej spoločnosti o botaniku bol len začiatkom k lepšiemu výskumu rozmanitosti rastlinných druhov. Dodnes sme ani zďaleka neodhalili všetky. Veď aj taká záhada fotosyntézy bola objasnená len pred necelými 70-mi rokmi.




zdroj obrázkov: www.pinterest.com