Vyhľadávať v tomto blogu

sobota 22. decembra 2012

Veselé Vianoce a Šťastný Nový rok


Chcela by som Vám zaželať pokojné Vianoce v kruhu vašich najbližších. Nech Vám rozprávky otvoria srdcia a naplnia ich šťastím. Nech si nájdete pod stromčekom veľa vzducholodí, ozubených koliesok, parných strojov, korzetov, cylindrov a iných čarovných drobností.






A taktiež Šťastný Nový rok! Nech máte fantázie dostatok a nech sprevádza každý Váš krok. To Vám želá Steampunkový blog!


streda 19. decembra 2012

Impsandthings

Už dávno som nepísala o žiadnom steampunkovom umelcovi, ale tento ma naozaj okúzlil. Na jeho blogu Impsandthings: http://impsandthings.blogspot.sk/ môžete sledovať ako tento fantasy sochár tvorí svoje postavičky. V jeho repertoári nájdete hlavne impov, lesných mužíkov, ale aj steampunkové sochy. Vynikajú svojou jedinečnosťou a nápaditosťou. Ako keby do každej postavy vryl umelec aj zaujímavú osobnosť. Všetky jeho výtvory sú na predaj, tak ak by vám bolo smutno, môžete si nejakú sochu vystaviť u vás doma: http://www.misi.co.uk/handmade/impsandthings.html.










štvrtok 6. decembra 2012

Blížia sa Vianoce









Už dávnejšie ma oslovili tieto steampunkové vianočné nášivky. Môžete si ich objednať na stránke Urban Threads: http://www.urbanthreads.com/categories.aspx?category=Steampunk%20Holidays&pg=1.

Objednať si môžete aj nový vianočný album Abney Park: Through Your Eyes On Christmas Eve: http://abneypark.com/market/.


Nezabudnite si pozrieť ani stránku nového web seriálu The World of Steam: http://theworldofsteam.com/, ktorý nedávno hľadal  peniaze na realizáciu: http://www.kickstarter.com/projects/2045844095/the-world-of-steam.




piatok 23. novembra 2012

Nočný cirkus

Otvárame za súmraku,

zatvárame za úsvitu

Príbeh sa odohráva na konci 19. storočia.  Prostredie je ahistorické. Avšak vďaka fantazmagorickej atmosfére a takmer uzavretému priestoru cirkusového areálu absenciu historických súvislostí nepocítime.


Mylne som sa domnievala, že kniha bude založená na ľúbostnom príbehu dvoch mladých čarodejníkov, ktorí sú od detstva pripravovaní na súboj s vopred neurčenými pravidlami. Táto hlavná zápletka je však v úzadí a hlavnú postavu hrá cirkus samotný. Ten spája osudy účinkujúcich, ktorí sú tiež zapletení v sieti  prebiehajúceho súboja. Práve cirkus sa stal totižto bojiskom kúzelníkov.


Iluzionista Prospero uzavrel stávku so svojim sokom Alexandrom. Prospero sa v nej zaviazal učiť svoju dcéru Celiu mágiu a keď príde čas, mala sa postaviť Alexandrovmu kandidátovi.
Takto rozohrali šachovú partiu, kde len hodlali posúvať svoje figúrky proti sebe. Nevedeli však, že ich žiaci sa ako prví za mnohé desaťročia až storočia vzoprú svojim učiteľom.
Alexander si vybral za protikandidáta Marca, chlapca, ktorého našiel v sirotinci. Zatiaľ, čo Celia celé roky skúšala praktickú mágiu, Marco študoval množstvo kníh a čarovných znakov. Bol poslaný ako pomocník vplyvnému indickému mužovi Chandreshovi, ktorý má rád všetko nezvyčajné a exotické. V jeho hlave sa zrodí nápad na stavbu neobvyklého cirkusu s množstvom stanov namiesto jedného. Na svoju preslávenú polnočnú hostinu si pozve niekoľkých zaujímavých ľudí, ktorí sa stanú zakladateľmi cirkusu a pustia sa do zháňania účinkujúcich. Vtedy prichádza na scénu Celia, ktorá sa stane iluzionistkou v cirkuse. Samozrejme, rovnako ako jej otec, aj ona pomocou mágie vytvára kúzla, ktoré majú vyzerať ako falošné triky iluzionistov.


Cirkus je tvorený množstvom stanov rôznych veľkostí. Všetky sú čiernobiele pásikavé a všetko v cirkuse je ladené do týchto farieb. Účinkujúcich môžete nájsť nielen v stanoch, ale aj na dvore. V strede horí oheň s bielym ohňom, môžete si tu kúpiť všakovaké dobroty, ako jablká v karameli. Môžete sa poprechádzať v stane, kde sa nachádza krajina tvorená z ľadu. Môžete prísť do stanu, kde ak otvoríte nejakú nádobku a privoniate k nej, prenesie vás na rôzne príjemné miesta. Môžete sa pozrieť na akrobatov, ktorí nepotrebujú záchrannú sieť alebo len tak žasnúť nad ohybnosťou hadej ženy. To všetko však len počas noci, kedy má cirkus otvorené. Cestuje po celom svete, všade chodí bez ohlásenia, ale stále má plno. Nikdy neviete, kedy narazíte na nové atrakcie, lebo ich je tam neskutočné množstvo. A bodaj by nie, keď Celia a Marco prídu na to, že práve tu majú ukázať svoju šikovnosť. Preto v ňom tvoria nové a nové kuriozity. Zatiaľ čo Celia cestuje všade s ním, Marco musí sedieť doma a ostáva s cirkusom v spojení len cez svoju priateľku-vešticu. Tá už dávno vie, že Marco zahorí túžbou k Celii, s ktorou sú spolu spútaní magickou energiou.
V cirkuse sa nachádzajú aj úžasné hodiny, ktoré sú celé čiernobiele a menia svoju podobu každou minútou. Vytvoril ich hodinár Friedrick Thiessen, ktorému sa cirkus tak zapáči, že vytvorí skupinu nadšencov, ktorí sa nazývajú reveurs. Majú medzi sebou jednotlivcov, ktorí cestujú po svete všade s cirkusom alebo len takých ktorí ho navštívia, keď je v blízkosti ich domova. Spája ich však veľká vášeň a nadšenie pre cirkus. Majú na sebe vždy nejaký červený doplnok, aby sa v ňom ľahšie spoznali, či už je to červený kvet alebo šál.
K ďalším obdivovateľom cirkusu patrí aj mladý Bailey, ktorý sa nevie rozhodnúť, či má zostať na rodinnej farme alebo odísť študovať. Osud si však pre neho prichystá niečo iné.  A keď vstúpi do cirkusu, okúzli ho dievča s ohnivými vlasmi. Je to malá Viki, ktorá sa so svojim bratom Mikim narodila presne v tú noc, keď otvorili cirkus. Obidvaja majú rovnaké magické nadanie ako Celia. Miki však vidí minulosť ľudí a Viki vie z hviezd vyčítať budúcnosť.
Všetky tieto postavy tvoria esenciu čarovnej knižky, ktorá je ako stvorená na dlhé jesenné večery.

pondelok 5. novembra 2012

Bitevník



Mercy Lynchová pracuje ve vojenské nemocnici. Po smrti manžela v zajateckém táboře ji už ve Virginii nic nedrží, a proto se vydává najít svého zraněného otce, který se s ní touží setkat. Cesta napříč kontinentem se mění v dobrodružné putování. Mercy postupně vystřídá vzducholoď, vlak i říční parník. Když dorazí do St. Louis, zjišťuje, že jediný vlak, který pokračuje dál, potáhne děsivá unionistická parní lokomotiva jménem Bitevník. Původně rychlá a klidná cesta se mění v boj o život poté, co je vlak přepaden hordou lupičů a později jižanskými vojáky. Mercy by ráda viděla svého otce dřív, než zemře. Pokud však chce z vlaku vystoupit živá, musí překonat intriky Unie a útoky Konfederace.

Ako to už je v sérii Mechanické století od Cherie Priestovej zvykom, ani tento román nebude priamo nadväzovať na ostatné diely. Tak, ako v predchádzajúcej novele Clementine, aj tu si autorka vybrala za hlavnú postavu ženu. Statočná Mercy však nie je žiadne krehké žieňa a už hneď na začiatku ju spoznávame vo veľmi brutálnom prostredí vojenskej nemocnice, kde sa údy režú jedna radosť a krv strieka na všetky strany. Vtom ju zastihnú dva telegramy, jeden o smrti jej manžela (za ktorého bola síce vydatá len krátko) a druhý o tom, že jej otec (ktorého Mercy nevidela od svojho detstva) je v kritickom stave a ešte raz by ju rád videl. Mercy sa tak dostáva do zvláštnej situácie, pretože je na otca nahnevaná, že sa jej nikdy neozval, ale na druhú stranu, ak by za ním necestovala, vyčítala by si to celý život.
Lenže jej cesta je vo vojnou sužovanej Amerike skoro nadľudský výkon a hneď na začiatku, kedy nastúpi prvýkrát v živote do vzducholode, sú zostrelení a dostáva sa na front. Tu prvýkrát použije svoju lekárnickú brašňu s odznakom červeného kríža, ktorú na svojej ceste použije ešte veľakrát. 
Stretáva sa aj s našimi starými známymi - nemŕtvymi. Mercy ich dobre pozná zo svojho starého pôsobiska. Lenže mimo Seatlle si za svoj stav môžu nakazení sami, lebo užívali drogu - žltú "šťávu".  
Ako je u Cherie Priestovej zvykom, príbeh je napínavý od začiatku do konca. Hlavná postava vystrieda mnoho dopravných prostriedkov a prejde veľký kus cesty, takže ani o dobrodružstvo nie je núdza. Mercy sa na poslednom úseku cesty úplne prekonáva a ich vlak čelí všemožným pohromám. Na konci knihy príde isté prepojenie s prvým dielom série Zemětřas (dúfam, že som neprezradila priveľa). Mercy je asi najpresvedčivejšia osoba v románe, ostatných som jej veľmi neuverila, ale prostredie je vykreslené veľmi vierohodne. Kto vie, v ďalšom dieli možno načrtne aj nejakú politickú sféru alternatívnej Ameriky. 
Kniha však určite stojí za prečítanie a odporúčam ju takisto ženám ako aj mužom. 


utorok 30. októbra 2012

Halloween

Halloween máme predo dvermi a aj keď sme trochu predbehli čas a preskočili rovno na Vianoce, nerada by som tak rýchlo opustila pochmúrne jesenné obdobie. Spríjemniť vám ho môžu aj tieto veselé steampunkovo-halloweenske tekvice alebo, ako to s obľubou nazývajú v zahraničí, steam-pumpkins.









sobota 27. októbra 2012

DISHONORED




Už dlhšiu dobu som nespomínala inú počítačovú hru ako Bioshock Infinite. Preto vám teraz ponúkam recenziu Dishonored, o ktorú som poprosila môjho čitateľa Philologa. Hru má čerstvo prejdenú a mužský pohľad vám určite dá viac ako môj. A prečo je vlastne recenzia na Dishonored na mojom blogu? Aj ona dostala nálepku steampunk. Či už tam však niečo steampunkové nájdete alebo nie, je na vás.

Keď na verejnosť prenikla správa, že svoje sily spojili Harvey Smith (jeden z tvorcov Deus ExSystem Shock), Raphael Colantonio (otec zaujímavého RPG  Arx Fatalis a zábavného Dark Messiah of Might and Magic) a Viktor Antonov (hlavný dizajnér Half-Life 2), srdcia všetkých poctivých hráčov zaplesali. Postupne sa na svetlo dostávali podrobnosti okolo príbehu a sveta a dnes si už s chuťou môžeme vyskúšať, čo títo traja páni ukuchtili. 



Príbeh

Zápletka hry sa točí okolo Corva Attana, posledného bodyguarda cisárovnej Jessamine Kaldwin, na ktorú na začiatku hry spáchajú atentát neznámi útočníci. Corvo je krivo obvinený z jej vraždy a uvrhnutý do väzenia, kde čaká na popravu. Na slobodu mu však pomôže neznáma skupina, z ktorej sa vykľuje odboj proti novej vláde, na čele ktorej stojí paranoidný lord regent, Hiram Burrows. Corvo, motivovaný veliteľmi odboja, ale aj osobným cieľom, ktorým je oslobodiť unesenú dcéru cisárovnej, sa vydáva na cestu pomsty. Predtým však, ako sa na ňu vydá, ho v spánku navštívi zvláštna bytosť nazývaná The Outsider, ktorá mu daruje zvláštne schopnosti, špeciálne mechanické srdce a „označkuje“ ho svojim symbolom. Pred prvou misiou dostane Corvo špeciálnu masku, ktorá ho má uchrániť pred morom vládnucim v meste, a ktorá mu zaručuje tiež anonymitu. 



Dunwall a jeho atmosféra

Prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva, tvorí ďalšiu hlavnú postavu, podobne ako v žánri mestskej fantasy. Dunwall, hlavné mesto Ostrovov (The Isles) je priemyselným prístaviskom, kedysi prekvitajúcim centrom lovu veľrýb. Posledné roky ho však sužuje tajomný mor, ktorý si denne vyberá daň v podobe desiatok či stoviek mŕtvych a zanecháva po sebe len hordy krýs a nakazených, ktorí sú v hre označovaní ako „Weepers“. Mesto je rozdelené na niekoľko častí, ktoré hráč navštívi v jednotlivých misiách. Každá časť je niečím špecifická, no celkovo mesto pôsobí jednoliato. Predlohou Dunwallu bol Londýn roku 1666, kedy v metropole doznievali dozvuky moru a k tomu ešte vypukol obrovský požiar. Pôvodne sa mala aj samotná hra odohrávať v 17. storočí, no neskôr sa začali na pôvodný, ručne kreslený dizajn mesta nanášať ďalšie vrstvy a výsledkom bola architektúra a aj celkový ráz 19. a začiatku 20. storočia. 



Na začiatku hry, ešte za života cisárovnej, je mesto pomerne slnečné, svetlé a priateľské, no po nastolení vlády lorda regenta sa z mesta stáva temné geto s uzavretými vstupmi, chátrajúcimi továrňami na spracovanie veľrybieho oleja, všadeprítomnými troskami, krysami a milíciou, ktorá terorizuje zúbožených a dožívajúcich občanov. Každý kút je krásne navrhnutý, posiaty množstvom detailov, obrazmi, predmetmi dennej potreby, jedlom a rozpadnutým nábytkom. Stačí zastať a nasávať atmosféru mesta, ktoré stojí na pokraji úplného kolapsu. Dobre je tiež vidieť rozdiel medzi životom elity a chudiny. Kým boháči majú domy plné skvostného umenia, stoly prehýbajúce sa pod jedlom a peňazí na rozdávanie, chudobní sa krčia v zadebnených ruinách, podliehajú pomaly moru a neváhajú vás zabiť pre kúsok jedla. Pri lepšom preskúmaní lokalít narazíte na zabudnuté trezory skrývajúce cennosti, knihy, denníky a odkazy (podobne ako v sérii The Elder Scrolls či Baldur’s Gate), graffiti po stenách (okrem iných „Send us food, not bullets“ či „The Outsider walks among us“), svätyne samotného Outsidera, či vedľajšie postavy, ktoré pre vás zvyčajne majú aj nejaký ten questík.
Hoci mnohí recenzenti označujú hru za steampunk, treba povedať, že až tak veľa steampunkových prvkov tu nenájdete. Sem-tam môžete naraziť na ozubené koliesko či nejaký ten viktoriánsky rys, no všetko, od „vlaku“ cez ovládanie výťahu až po pištole, je poháňané veľrybím olejom, a tak by azda trefnejším pomenovaním bol „oilpunk“. 



Gameplay

Svätým grálom celého Dishonored je sloboda. Sloboda rozhodovania, sloboda pohybu, sloboda v štýle hrania. Chcete prebehnúť celou hrou a chladnokrvne zabiť každého, kto sa vám postaví do cesty? Fajn, môžete. Chcete však naopak ostať celý čas v tieni, zakrádať sa po kanáloch a nepriateľov tíško podrezávať či na diaľku uspávať pomocou kuše? Nech sa páči. Treba si však dať pozor, lebo následky svojho konania budete mať priamo pred očami. Ak bude zabíjať na počkanie, prilákate tým krysy a rozšírite mor, teda platí, že čím viac smrti, tým viac krýs a Weeperov. A nenechajte sa zmiasť – krysa nie je rozkošné zvieratko, ktoré vám bude sedieť na pleci. Pomerne skoro uvidíte na vlastné oči, ako kŕdeľ krýs dokáže ohlodať mŕtvolu na kosť. Hra však rešpektuje akékoľvek vaše rozhodnutie a dovolí vám ísť cestou, ktorá vám najlepšie vyhovuje. Preto je možné dohrať hru aj bez toho, aby ste kohokoľvek zabili či bez použitia špeciálnych schopností.
Tie sú osobitnou kapitolou. Na výber ich je 10, z toho 6 aktívnych (napr. teleport na krátke vzdialenosti, spomalenie času, posadnutie zvieraťa či človeka, alebo vyvolanie krýs), ktorých použitie vám odčerpáva manu, a 4 pasívne (napr. zvýšenie života, zlepšená agilita, alebo zmiznutie mŕtvoly po zabití). Každá schopnosť má dva stupne a tie si odomykáte pomocou rún, ktoré zbierate počas misií. Runy však bývajú pekne poskrývané a na ich nájdenie máte od Outsidera k dispozícií mechanické srdce, ktoré vám ukazuje, ktorým smerom sa máte vydať a ako ďaleko od vás runa je. V závislosti od vzdialenosti runy srdce bije pomaly alebo rýchlo a tak ide o pomerne užitočnú pomôcku. Srdce však ukazuje aj polohu tzv. Bone charms, čo sú akési prívesky, ktoré po nasadení zvyšujú vaše schopnosti. Naraz ich na sebe môžete mať 3, po upgrade aj viac. Srdce má navyše vlastnú osobnosť a po namierení na určitú osobu alebo po vstupe do novej lokality vám do ucha pošepká nejaké to tajomstvo. 



Na doplnenie života a many slúžia červené a modré ampulky, vynálezy dvoch dunwallských géniov – Sokolova a Piera. Sokolov, fyzik zodpovedný za väčšinu vynálezov v Dunwalle, je pre hráča dôležitý najmä kvôli svojim elixírom, ktoré okrem obnovy zdravia chránia pred nakazením sa morom, a svojimi obrazmi, ktoré možno nájsť počas hry a ktoré sú dobrým zdrojom financií. Piero je zase domáci kutil, ktorý pre vás vyrobí nemožné, a tak je dobré, ak sa uňho zastavíte vždy pred misiou.
Taktiež zbrane sú hodné pár slov. Asi najpoužívanejšou zbraňou je krátky, skladací meč, dar od Piera. Ten je vhodný ako na šerm, tak na podrezávanie. Ďalej do vienka dostanete pištoľ, poháňanú už spomínaným veľrybím olejom, a kušu, ktorá môže strieľať tri rôzne druhy šípok – obyčajné, uspávacie a výbušné. K tomu všetkému máte ešte k dispozícii bomby a nástražné pasce z ostnatého drôtu (ktoré vedia narobiť peknú paseku), ktoré po vylepšení môžete pripínať aj na krysy a tým nepriateľom pekne zavariť. 



HW nároky

Jedným z množstva dôvodov, pre ktoré budete Dishonored milovať, je jeho nenáročnosť, vďaka ktorej si tento skvost môžu užiť na plných detailoch aj majitelia starších strojov. Ja sám som si najprv z obavy o sekanie (mám 4-ročný notebook) nastavil stredné detaily, no nakoniec som to riskol a nastavil všetko naplno (okrem antialiasingu) a stálo to za to. Textúry boli konečne ostré a tak som sa mohol kochať novinovými výstrižkami a nápismi na stenách. Treba povedať, že hoci hra nevyniká svojou grafikou a nemôže sa merať s hrami ako je Crysis alebo Battlefield 3, stále je na pohľad krásna a svojím nevšedným dizajnom a tak trochu kresleným tónom si vás dozaista opantá. 



Záver

Dishonored je ako slnečný lúč prenikajúci cez pochmúrne jesenné mraky. Je to hra, od ktorej celý herný svet očakával veľké veci a ktorá v tejto skúške obstála. Ukazuje, ako má vyzerať hra pre inteligentných hráčov, ktorých nikto nemusí vodiť za ručičku a ktorí sa neboja experimentovať. Musím povedať, že za tých zhruba 20 hodín, čo som pri hre strávil (herná doba sa pohybuje v závislosti od štýlu vášho hrania v rozpätí od 6 až do 25+ hodín), som sa ani raz nenudil a už sa neviem dočkať, kedy sa do Dunwallu vrátim. Pre mňa jednoznačne kandidát na hru roka! Jediné, čo by som mohol vytknúť, je možno trošku nevyužitý potenciál prostredia, ale myslím si, že Dishonored nie je jediným výletom do tohto sveta. Už koncom roka nás čaká prvé samostatné DLC, ktoré však prinesie len možnosť „vyblázniť sa“ v Dunwalle a okolí. No na budúci rok sú naplánované ďalšie 2 príbehové DLCčka. Ak sú teda vašou šálkou kávy hry ako Thief, BioShock či Deus Ex: Human Revolution, neváhajte a vezmite do rúk Corvov osud. A teraz ak dovolíte, moje obete ma čakajú. Revenge solves everything...

10/10

štvrtok 18. októbra 2012

Český steampunk

V českom časopise ABC vychádzal od októbra 2011 steampunkový komiks Serpens Levis na pokračovanie. Teraz si ho môžete prečítať kompletne na stránkach časopisu: http://www.abicko.cz/clanek/komiksy-serpens-levis/11233/1-ve-smyckach-hada.html


Hlavná hrdinka Viola, dcéra prednostu anatomicko-patologického ústavu začne postupne objavovať v podzemných chodbách Prahy to, kam miznú mŕtve ľudské telá a zažíva tak svoje prvé dobrodružstvo. Sekundovať jej bude mladý medik Johann Hertz. Bojovať budú proti mechanickým monštrám za pomoci cool steampunkového výstroja. Komiks so zaujímavou atmosférou starej Prahy a príťažlivou hlavnou hrdinkou si určite nezíska len mladých čitateľov časopisu ABC, ale aj pár priaznivcov steampunku.



Zdá sa, že ľady sa konečne pohli a už dlho očakávaná zbierka českých steampunkových poviedok uzrie svetlo sveta tento mesiac.


Antológia má názov Mrtvý v parovodu a vydáva ju nakladateľstvo Konektor XB-1. Ak vám názov XB-1 niečo hovorí, ide o český mesačník sci-fi, fantasy a hororu. Do antológie prispeli napríklad Leonard Medek, Martin D. Antonín alebo Petr Schink. Príbehy v nej vás zavedú do Prahy, Viedne, indického pralesa a stretnete sa tu so Sherlockom Holmesom, trpaslíkmi, trolom, pražským detektívom, anglickým zlodejom alebo chudobnou slúžkou. Dúfam, že sa antológia bude dobre predávať a bude ju nasledovať aj druhá chystaná zbierka steampunkových poviedok.

sobota 13. októbra 2012

Slovenský steampunk


Tak som sa konečne odhodlala a vytvorila stránku slovenského steampunku na facebooku. Ak sa pýtate načo, je to preto, že to ešte nikto iný neurobil. Takže ak si do facebookového prehliadača zadáte Slovenský steampunk, nájdete moju novú stránku.
Dúfam, že na stránke bude priestor na obsiahlejšie debaty a určite tam budem zdieľať aj viacero menších noviniek zo sveta steampunku.
https://www.facebook.com/Slovenskysteampunk

piatok 12. októbra 2012

Tešíme sa na Bioshock Infinite !

V tomto sychravom a chladnom dni, keď som si robila čaj v jednom z mojich trinástich čajníkov, mi prišlo na rozum, že by už mohli vydať dlho avizovanú hru Bioshock Infinite. Pustila som sa teda do pátrania a objavila, že by sa mala začať predávať 26. februára 2013. Takže, ak nenastane tak dlho-očakávaný koniec sveta, mali by sme sa konečne dočkať.


O hre Bioshock Infinite som písala už dávnejšie a ak neviete o akú hru ide, prečítajte si môj článok o nej (http://steampunk-anitram.blogspot.sk/2011/07/bioshock-infinite.html) alebo si jednoducho pozrite  nové a perfektné videá z hry.

 




pondelok 8. októbra 2012

Steampunkeri z Istroconu

Na moju výzvu, či boli na Istrocone nejakí steampunkeri sa mi ozvali českí spolupútnici :) preto ponúkam ich fotky ako inšpiráciu pre ďalší ročník.