Preskočiť na hlavný obsah

Hugo

Hugo je nový 3D film Martina Scorseseho sfilmovaný podľa detskej novely The Invention of Hugo Cabret Briana Selznicka. Ten je veľkým fanúšikom Georgesa Meliesa a tak nečudo, že jeho príbeh sa odohráva práve v Paríži.



Kniha má určite viac obrázkov ako písmen. Sú na veľkých dvojstranách a rozvíjajú detskú fantáziu. Deti majú tak pocit, že Hugov svet je naozaj živý. Ako keby kniha bola zároveň filmom.




A práve túto knihu sa rozhodol sfilmovať Martin Scorsese. Mala by sa dostať do kín okolo novembra a tešiť sa môžete na Bena Kingsleyho, Judea Lawa, Chloe Moretz alebo Emily Mortimer.


Príbeh rozpráva o sirote-Hugovi Cabretovi, ktorý žije za stenami parížskej vlakovej stanice v roku 1931. Jeho otec zahynul pri požiari a strýko, ktorý sa mal o neho starať, zmizol. Hugo sa sám a potajomky stará o všetky staničné hodiny. Spolu s otcom skrývali jeho vynález-mechanického človeka, automat, ktorý vie písať. Je však pokazený a Hugo sa ho snaží opraviť. Je presvedčený, že mu otec pred smrťou prostredníctvom automatu zanechal odkaz. Všetko potrebné si zaznamenáva do zápisníka a postupne automat opravuje. Súčiastky získava drobnými krádežami v staničnom hračkárstve. Jedného dňa ho ale prichytia pri čine. Hugovi sa síce podarí ujsť, ale majiteľ obchodu ukoristil jeho zápisník, bez ktorého sa mu nikdy nepodarí opraviť mechanického človeka a dozvedieť sa otcov odkaz.Vtedy prichádza na scénu Isabelle. Kniha vyšla aj v slovenskom jazyku a dostupnú ju nájdete na tejto stránke http://www.mrkvicka.sk/rozpravky/eshop/1-1-Knihy-pre-deti/0/5/80-Selznick-Brian-VE-KY-OBJAV-HUGA-CABRETA/
Menovky:

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo
2 komentáre
Čítať ďalej

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,
1 komentár
Čítať ďalej

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!

Zverejnenie komentára
Čítať ďalej