Preskočiť na hlavný obsah

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty

Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné.

2.) Chudobince

Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na život ako v chudobincoch. 

3.) Hustá hmla

Londýn bol počas viktoriánskej éry známy kvôli svojej hmle, ktorá bola taká hustá, že ste cez ňu mohli sotva vidieť. Bola zapríčinená kombináciou hmly z Temže a dymu z pálenia uhlia. Zaujímavé je, že Londýn musel znášať hmly po stáročia - v roku 1306 kráľ Eduard I. zakázal kúriť uhlím práve kvôli dymu. V roku 1952, 12 tisíc Londýnčanov zomrelo kvôli smogu, a preto vláda prijala Zákon o vyčistení vzduchu, aby boli vytvorené zóny bez neho.

4.) Jedlo

Viktoriánske jedlo sa niektorým z nás môže zdať hrôzostrašné. V skutočnosti vtedy ľudia obľubovali všetky časti zvierat. Niektorí ľudia to majú radi aj dnes, ale pre súčasného priemerného človeka je nepredstaviteľné, že vám naservírujú misu s mozgami a srdcom. Ďalší známy pokrm z viktoriánskej éry bola korytnačia polievka. Korytnačky boli cenné pre svoje zelené želé podobné masti, ktoré sa pridávalo ako príchuť do polievok, získané dlhým varením šľachovitého mäsa zo zvieraťa.

5.) Operácia

V čase, keď zomrel jeden zo štyroch  pacientov po chirurgickom zákroku, by ste boli veľmi šťastní, ak by ste mali dobrého doktora s čistou sálou. Neexistovala anestézia, lieky proti bolesti po operácii a žiadne elektrické zariadenia  na zmenšenie trvania operácie. V tejto dobe sa aj kastrácia stále často vykonávala spolu s novými odbornými operáciami ako lobotómia, ktorá bola ako prvá použitá vo viktoriánskej ére. 

6.) Gotické romány

Gotický román je literárny žáner, ktorý spája prvky hororu a romance. Bola to práve viktoriánska doba, ktorá nám dala také veľké strašidelné diela ako Dracula a Podivuhodný prípad doktora Jekylla a pána Hydea. Dokonca aj Američania mali svojho Edgara Allana Poea, ktorý vytvoril niektoré z najväčších gotických príbehov tej doby.  Viktoriánci vedeli, ako vyľakať ľudí a ako to urobiť vo veľkom štýle. 

7.) Jack the Ripper

V neskorej viktoriánskej ére bol Londýn terorizovaný monštrom, nazývaným Jack Rozparovač. Používajúc hmlu ako úkryt, Rozparovač napokon zmasakroval 5 alebo viac prostitútok pracujúcich v East Ende. Noviny, ktorých náklad narástol práve v tejto dobe, venovali zabijakovi stálu a rozsiahlu pozornosť kvôli brutálnosti útokov a zlyhávaniu polície. Pretože totožnosť vraha nebola nikdy potvrdená, legendy obklopujúce vraždy sa stali kombináciou skutočného historického výskumu, folklóru a pseudohistórie. Veľa autorov, historikov a amatérskych detektívov ponúkalo teórie o identite zabijaka a jeho obetiach.

8.) Výstavy monštier

 

Výstavy monštier boli prehliadky vzácnych "vrtochov prírody" -  nezvyčajne vysokých alebo malých ľudí, ľudí s mužskými aj ženskými znakmi alebo inými mimoriadnymi chorobami či stavmi. Vystavení mali šokovať divákov. Pravdepodobne najznámejší člen takejto výstavy bol Sloní muž (na fotke hore). Joseph Carey Merrick bol Angličan, ktorý trpel vrodenou poruchou. Mal nadmernú a zdeformovanú ľavú stranu, a preto nosil väčšiu časť života na tvári masku. Niet pochýb, že tieto výstavy monštier boli jedným z najhrôzostrašnejších aspektov spoločnosti tej doby. 

9.) Posmrtné fotky

 Vo viktoriánskom Anglicku bola fotografia úplne novou záležitosťou a veľmi drahou. Keď zomrel milovaný človek, jeho príbuzní urobili fotografiu pózujúcej mŕtvoly - častokrát s ostatnými členmi rodiny. Pre veľkú väčšinu ľudí to bolo jediný-krát, kedy boli vyfotografovaní. Na týchto posmrtných fotkách sa efekt života zvýšil podopieraním očí a po vyvolaní fotky, dokreslovaním zreničiek alebo prifarbovaním líčok mŕtvych naružovo. Na fotke hore je vidieť veľmi jasne, že mŕtve je práve dievča, pretože malý pohyb jej rodičov spôsobil, že sú trochu rozmazaní kvôli tomu, že fotenie trvalo dlho, zatiaľ čo dievča je mŕtve a nehybné, takže je dokonale ostré.

10.) Kráľovná Viktória 

Na prvom mieste sa nachádza kráľovná Viktória, nie len preto, že toto obdobie je pomenované podľa nej, ale aj preto, že bola úplne hrôzostrašná. Keď jej manžel Albert v roku 1861 zomrel, začala trúchlicť- obliekla si čierne šaty, ktoré nosila až do svojej smrti (o veľa rokov neskôr) a očakávala, že jej národ urobí to isté. Zakázala verejnú výzdobu a v nasledujúcich rokoch len zriedka vkročila do Londýna. Za svoju osamelosť si vyslúžila prezývku "Windsorská vdova". Jej ponurá vláda vrhala tmavé svetlo na Britániu a jej vplyv bol taký veľký, že celé obdobie bolo plné hrôzostrašnosti. Ironické je, že odvtedy, čo Viktória nemala rada čierne pohreby, Londýn sa vyzdobil do purpurovej a bielej, keď sama zomrela.

Komentáre

  1. Hneď o prvom bode som ani netušila... je to bizarné,ale verím,že svojim spôsobom to muselo byť veľmi zábavné:D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Hneď o prvom bode som ani netušila... je to bizarné,ale verím,že svojim spôsobom to muselo byť veľmi zábavné:D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!