Preskočiť na hlavný obsah

Sergey Tyukanov

A máme tu ďalšieho nadaného umelca, ktorý pochádza z ostrova Sachalin. Detstvo strávil, tak povediac odlúčený od civilizácie a jediným jeho oknom do reality boli ilustrované detské knižky. Aj to asi viedlo k tomu, že sa zo Sergeya stal vynikajúci maliar. Jeho nevysychajúcou studnicou nápadov je Alica v krajine zázrakov. Keď sa pozriete na jeho kresby, kde sú mestá s malými ľuďmi, určite vás napadne, že sa inšpiroval aj Guliverovými cestami. V jeho tvorbe nájdete aj veľký počet lietajúcich miest za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani Bioshock Infinite.







Menovky

Menovky:

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fuč...
2 komentáre
Čítať ďalej

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo...
2 komentáre
Čítať ďalej

John Brown

John Brown bol osobný sluha kráľovnej Viktórie po smrti jej muža, princa Alberta v roku 1861. Kráľovná bola známa tým, že sa počas svojho života upäla vždy na nejakú osobu. V detstve to bola vychovávateľka Lehzenová, neskôr keď začala vládnuť to bol jej ministerský predseda lord Melbourne. Tak isto ako oni, sa do jej priazne votrel tento škótsky sluha. Bola to veľmi kontroverzná osoba, lebo bol kráľovnej stále nablízku a tá ho odmeňovala nielen svojou priazňou, ale aj vyznamenaniami, sochami a portrétmi. Špekulácie o tom, či s ním mala kráľovná milenecký pomer sa vedú dodnes. Jej deti ho nemali veľmi v láske a zakázali jej publikovať knihu, kde John Brown veľmi výrazne figuroval. Boli si istí, že by to viedlo k obrovskému pobúreniu už aj tak dosť puritánskej doby.
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej