Preskočiť na hlavný obsah

Emilie Autumn

V pondelok večer som sa ocitla na koncerte Emilie Autumn. Jej celé meno je Emilie Autumn Liddell. Ak by ste boli takí fanatici do Alice v krajine zázrakov ako ja, tak by ste vedeli, že Alica Liddellová bola dvornou múzou pána Charlesa Lutwidgea Dodgsona alias Lewisa Carrolla. Práve podľa tejto Alice Carroll vytvoril svoju najznámejšiu hrdinku. A Emilie Autumn sa hrdí tým, že predkovia jej mamy sú Liddellovci. Hudba, ktorú robí toto útle žieňa sa nazýva "victoriandustrial" a spája prvky glam rocku, klasickej hudby, kabaretu, elektroniky a burlesque.


Emilie vyrastala v Californii s huslami v ruke, takže hudbe sa venovala od malička. Už vtedy zistila, že je iná a to nielen kvôli svojim tragickým zážitkom, ale aj kvôli svojej manio-depresívnej chorobe. Začala sa výstredne obliekať a rozhodla sa ísť svojou netradičnou cestou. Má zvláštnu slabosť pre víly, ktoré sú základnou témou jej fantasy rockového albumu Enchant.


Keď sa Emilie vrátila z turné s Courtney Love v roku 2004, otehotnela. Vystrašená tým, že by malo po nej dieťa zdediť jej psychickú chorobu, išla na potrat. Neskôr sa pokúsila spáchať samovraždu a bola hospitalizovaná na psychiatrii. Tieto zážitky zvečnila vo svojej knihe The Asylum for Wayward Victorian Girls. Emilie má špeciálny vzťah aj ku zvieratám, je vegánka a má dvoch potkanov (nepočítam tisíce plyšových potkanov od fanúšikov) Sira Edwarda A Basila a mačku, čo sa volá Fish.


Emilie vystupovala so skupinou Bloody Crumpets - Veronica Varlow, Captain Maggot a The Blessed Contessa. Celý koncert sa niesol v duchu ženskej sily a feminizmu. Na začiatku v pozadí hrala pesnička z disneyovskej Alice v krajine zázrakov, čo ma veľmi potešilo a navodilo to hravú atmosféru hneď od začiatku. Pesničky mali dobre vybraté. Na začiatku rýchle a striedali ich hranými a rozprávanými pasážami, neskôr prišli na rad staré, pomalšie hity. Veľmi sa mi páčilo vylievanie čaju z čajníkov a hádzanie koláčikov do publika. Niečo také totižto na koncertoch nie je bežné. Určite by som si nenechala túto netradičnú interpretku ujsť aj nabudúce.

Komentáre

  1. asi na koncert by som sa siel pozriet koli hudbe aj atmosfere ale neviem preco ma to nejak viac nedostalo hudobne si to vychutnat doma pri pohare cerveneho

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ak mám pravdu povedať, ani mne sa tá hudba nejak špeciálne nepáči, ale inak Emilie ako osobnosť je pre mňa veľmi zaujímavá.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Emilie ma svoje prednosti a urcite je osobnost ,videl som na videu jej koncert a atmosfera bola dost zaujimava az ma to pohltilo a kukal som to cele ,a ta hudba k tomu posobila carovne ,a aku music uprednostnujes?

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!