24. 1. sa v Prahe uskutoční steampunková párty, na ktorej sa uskutoční krst knihy Mrtvý v parovodu.
Práve túto českú antológiu steampunkových poviedok sa mi konečne podarilo prečítať. Musím pripustiť, že keď som o nej čítala recenziu na fantasyplanet.cz bola som pevne odhodlaná vyvrátiť recenzentovo tvrdenie o tom, že autori vzali steampunkové artefakty a kulisy a umelo ich do textu vložili. Po prečítaní však musím pripustiť, že niektoré príbehy by určite fungovali lepšie bez nich.
Na jednej strane chválim originalitu autorov, ktorí vkladali svoje príbehy do Rakúsko-Uhorska, v ktorom steampunk funguje tak dobre, ako vo viktoriánskom Anglicku alebo na divokom západe. Na druhej strane som však mnohým príbehom neuverila.
Najviac sa mi páčila poviedka Mrtvý v parovodu od Jozefa Pecinovského. Sherlock Holmes v parnom Anglicku je skvelý námet, s ktorým by sa dalo pracovať aj v budúcnosti.
Najviac som sa nevedela prehrýzť cez poviedku Martina D. Antonína Pási spási. Goblini, vraždiaci sa hlava-nehlava a jeden parný tank steampunk určite nepatria medzi steampunk. Goblinský jazyk, v ktorom je poviedka písaná, mi robil, keďže čeština nie je môj rodný jazyk, dosť problémy.
Petr Schink si prichystal do antológie poviedku Chlapec a jeho trol, čo je vlastne klasická fantasy s jedným, tak obľúbeným, parným tankom. Dosť brutálna poviedka určite veľmi nepoteší krehkejšie povahy.
Leonard Medek sa v poviedke Příběh zloděje uchýlil k naozaj estetickému steampunkovému artefaktu, a to umelým protézam. Urobil to ale takým šokujúcim spôsobom, že ma to hneď v úvode knihy úplne prebralo. Samozrejme by sa mi žiadala pri takom zásahu do ľudskej podstaty aj nejaká hlbšia psychologická analýza.
Keďže som sa k steampunku dostala práve cez literatúru, stále verím, že je to prvotne literárny subžáner a nie len subkultúra, ktorú sa nadšenci snažia pretlačiť do mainstreamu. Preto si ani nemyslím, že by táto antológia bola ovplyvňovaná práve steampunkom ako subkultúrou.
Príbehy sú naozaj pestré. Dostaneme sa do Indie, Anglicka, Rakúsko-Uhorska, fantasy krajiny, dokonca na inú planétu. Steampunk je, ako taký, veľmi mladý a možno aj preto sa s nim nevedia autori v krajinách, kde nemá až takú dlhú tradíciu, stotožniť. Chybou je možno aj to, že autori písali príbehy narýchlo, čo je zjavné aj z mnohých gramatických chýb. Ako prvý český steampunkový počin však kniha určite stojí za pozornosť.
Práve túto českú antológiu steampunkových poviedok sa mi konečne podarilo prečítať. Musím pripustiť, že keď som o nej čítala recenziu na fantasyplanet.cz bola som pevne odhodlaná vyvrátiť recenzentovo tvrdenie o tom, že autori vzali steampunkové artefakty a kulisy a umelo ich do textu vložili. Po prečítaní však musím pripustiť, že niektoré príbehy by určite fungovali lepšie bez nich.
Na jednej strane chválim originalitu autorov, ktorí vkladali svoje príbehy do Rakúsko-Uhorska, v ktorom steampunk funguje tak dobre, ako vo viktoriánskom Anglicku alebo na divokom západe. Na druhej strane som však mnohým príbehom neuverila.
Najviac sa mi páčila poviedka Mrtvý v parovodu od Jozefa Pecinovského. Sherlock Holmes v parnom Anglicku je skvelý námet, s ktorým by sa dalo pracovať aj v budúcnosti.
Najviac som sa nevedela prehrýzť cez poviedku Martina D. Antonína Pási spási. Goblini, vraždiaci sa hlava-nehlava a jeden parný tank steampunk určite nepatria medzi steampunk. Goblinský jazyk, v ktorom je poviedka písaná, mi robil, keďže čeština nie je môj rodný jazyk, dosť problémy.
Petr Schink si prichystal do antológie poviedku Chlapec a jeho trol, čo je vlastne klasická fantasy s jedným, tak obľúbeným, parným tankom. Dosť brutálna poviedka určite veľmi nepoteší krehkejšie povahy.
Leonard Medek sa v poviedke Příběh zloděje uchýlil k naozaj estetickému steampunkovému artefaktu, a to umelým protézam. Urobil to ale takým šokujúcim spôsobom, že ma to hneď v úvode knihy úplne prebralo. Samozrejme by sa mi žiadala pri takom zásahu do ľudskej podstaty aj nejaká hlbšia psychologická analýza.
Keďže som sa k steampunku dostala práve cez literatúru, stále verím, že je to prvotne literárny subžáner a nie len subkultúra, ktorú sa nadšenci snažia pretlačiť do mainstreamu. Preto si ani nemyslím, že by táto antológia bola ovplyvňovaná práve steampunkom ako subkultúrou.
Príbehy sú naozaj pestré. Dostaneme sa do Indie, Anglicka, Rakúsko-Uhorska, fantasy krajiny, dokonca na inú planétu. Steampunk je, ako taký, veľmi mladý a možno aj preto sa s nim nevedia autori v krajinách, kde nemá až takú dlhú tradíciu, stotožniť. Chybou je možno aj to, že autori písali príbehy narýchlo, čo je zjavné aj z mnohých gramatických chýb. Ako prvý český steampunkový počin však kniha určite stojí za pozornosť.
Komentáre
Zverejnenie komentára