Preskočiť na hlavný obsah

Čo je to steampunk?


   Názov je kombináciou slov "steam" - para a "punk" - čo znamená výraz pre hocičo alternatívne alebo je znakom rebélie. Teno názov sa objavil v angloamerickej literárnej terminológii len v 80-tych rokoch minulého storočia. Vychádza z cyberpunku, čo je podžáner sci-fi, ktorý využíva počítače a umelú inteligenciu a dej je zasadený do obdobia blízkej budúcnosti.
   Cyberpunk dal základ steampunku nielen názvom, spočiatku všetko kybernetické v knihách nahradila para. Neskôr sa však steampunk vybral vlastnou cestou a absorboval mnoho inej literatúry a vymanil sa zo sci-fi a priblížil viac fantasy žánru.
   Dej sa neodohráva v budúcnosti, ale je inšpirovaný viktoriánskym Anglickom, niekedy aj predviktoriánskym a odohráva sa v alternatívnom literárnom svete. Je to svet cylindrov, frakov, balónov, vzducholodí, ponoriek, parných strojov a kolieskových mechanizmov, ktoré dokážu poháňať aj robotov.
   Steampunkovú literatúru inšpiruje hlavne Jules Verne, Marry Shelleyová so svojim Frankensteinom, romány Jane Austenovej a sestier Brontëových a taktiež Charles Dickens a R. L. Stevenson s Dr. Jekyllom a pánom Hydeom.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!