Preskočiť na hlavný obsah

Abney Park



Abney Park je skupina založená v Seatlle-i, ktorá spája prvky industriálnej tanečnej hudby, world music, a steampunkovo ladené texty. Ich názov pochádza z názvu cintorína Abney Park v Londýne. Lost Horizons je ich prvý steampunkovo ladený album. Vymysleli si vlastnú históriu skupiny, kde sú jednotliví členovia zároveň členovia posádky vzducholode s názvom Ophelia. Stali sa z nich piráti a cestujú časom. Od tohto albumu vydali ešte dva – Aether Shanties a The End Of Days. Predtým hrali väčšinou industriálnu gotickú hudbu. Dajú si veľmi záležať na svojom imidži a hrávajú skoro na každom steampunkovom stretnutí v Amerike. Toto je ich oficiálna stránka : http://www.abneypark.com/

 Takto opísali svoju skupinu na myspace stránke:
 Abney Park prichádza z doby ktorá nikdy nebola, ale prajeme si, aby sa niekedy odohrala. Doba, kde vzducholode vedú vojnu na oblohe a korzety a šerpy okolo pása boli náležité dobrodružné odevy. Pozbierali všetky svoje zlé hudobné obyčaje, ničomníckych muzikantov a anachronicko - hybridné nástroje z tuctov miest a dôb, ktoré navštívili na svojich cestách a hodili ich do jedného búrlivého energického predstavenia. Očakávajte mechanické gitary, brušné tanečnice, basistov s kresadlovkami, perkusie z blízkeho východu, ostré husle a klávesy poháňané Teslovou elektrinou, sálajúce v post – apokalyptickej, chváliacej sa stempunkovej hudobnej spúšti.
                                                                             

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!