Preskočiť na hlavný obsah

Mapa času



"Píše se rok 1896 a celý Londýn žije převratnou novinkou – cestováním v čase. Společnost Murrayho cesty časem totiž svým klientům nabízí možnost uskutečnit dávný lidský sen a vypravit se do jiné doby. A to přesně udělá Claire Haggertyová, svérázná mladá dívka ze zámožné rodiny, která je přesvědčená, že jí žádný z nudných nápadníků nedokáže dát opravdovou lásku. Proto se vypraví do roku 2000, kde se zamiluje do muže z budoucnosti a zažije s ním milostný románek napříč časem.

Ne každý ale touží po budoucnosti. Andrew Harrington chce spáchat sebevraždu, protože ho nic nedokáže zbavit bolesti ze smrti jeho milované, prostitutky Marie Kellyové, která se stala poslední obětí Jacka Rozparovače. Když se však objeví možnost cestovat v čase, rozhodne se vypravit do minulosti a Marii zachránit.

Jenže cestování časem má svá rizika. Můžeme měnit minulost? Smíme vidět budoucnost? Sám spisovatel H. G. Wells čelí nebezpečím a paradoxům cestování časem, když se v jeho době objeví člověk z budoucnosti, který ho chce zabít a přisvojit si autorství jeho románů."



Ak ste si v poslednej dobe všimli na pultoch kníhkupectiev túto zaujímavú a hrubočiznú knihu, vedzte, že ide o skvelý steampunkový príbeh. MAPA ČASU od španielskeho spisovateľa Félixa J. Palma je akousi poctou spisovateľovi H. G. Wellsovi.

Príbeh nás zavedie do viktoriánskeho Anglicka, ktoré spisovateľ vykreslil podobne ako Dan Simmons vo svojom románe Drood. Nejde však o klasický, jednoliaty príbeh, pri ktorom je nám už v prvej kapitole jasné, aký bude koniec. Autor sa hrá s našou predstavivosťou. Všetko čo nám vykreslí ako skutočnosť je v podstate ilúzia. Ak niektorým prekáža patetickosť a melodramatickosť ľúbostného príbehu v druhej časti románu, je to len preto, že nechápu autorov zámer. Ten nám mierne parodicky približuje aj vtedajšie "vedecké romány" a prehnané ilúzie viktoriáncov o cestovaní v čase.

Nie nadarmo je román predstavený ako pocta H. G. Wellsovi. Ten sa vynára vo všetkých troch častiach románu a v tretej naplno prevezme štafetu a stane sa sám hlavným hrdinom, ktorý sa tiež vydá na cestu v čase. Strhujúci príbeh sa koncom knihy rozhodne nekončí, pretože autor vydal už aj druhú časť zamýšľanej trilógie s názvom Mapa nebes.

Ak ste váhali, či si túto rozsiahlu knihu kúpiť, už nepremýšľajte a smelo po nej siahnite. Pre mňa je to po dlhej dobe plnohodnotný a zmysluplný román a určite som ho nečítala naposledy. Človek má pocit, že sa pri ňom ocitne na iluzionistickej šou a s každou ďalšou stranou nevie, čo mu spisovateľ odkryje. Vy môžete len nemo sedieť a neveriacky krútiac hlavou nad autorvými kúzlami.


Preložila Iveta Gonzálezová
Počet strán 528
ISBN 978-80-7294-688-4
Rok vydania 2013

Komentáre

  1. Túto knihu som si chcel kúpiť, avšak v poslednom momente som ju zamenil za inú, od Kathy Reichs, keďže som bol zvedavý na Tempe v knihách (v seriáli sa mi páči viac, je väčší vedátor a nie je tak citovo pripútaná, takže sa dejú vtipné veci. Dá sa to však pochopiť, keďže autorka v knihách opisuje seba samú, kým v seriáli je to niekto úplne iný). Síce ten výber ľutujem, ale kniha bola dobrá. Avšak i tak by som radšej túto a nabudúce to neurobím, proste si tú knihu zoberiem, veď som do nej aj začítaný, spoločne s GoT.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!