Preskočiť na hlavný obsah

Ada Lovelace - reálna steampunková hrdinka

Ada Lovelace je v steampunkových kruhoch známou osobnosťou. Prečo je to tak? Je známa hlavne vďaka tomu, že opísala fungovanie Babbageovho mechanického počítača - diferenčného stroja. Tak isto ako Babbage nebola vynálezkyňa, ale matematička.
Je dcérou Georgea Gordona Byrona. So svojim otcom sa však nikdy nestretla a Adyna matka nechcela, aby zdedila jeho poetický temperament, a tak ju viedla k matematike, logike a prísnej disciplíne.
S Charlesom Babbageom sa stretla, keď mala 18 rokov. Bolo to na demonštrácii modelu jeho stroja. Ada stroju ihneď porozumela a vypýtala si jeho plány. Charles však svoj stroj nikdy nepostavil a minul vládne peniaze na tento projekt. Bola to taká čiastka, ktorá by stačila na stavbu dvoch bojových lodí. Projekt jeho analytického stroja znamenal historický prechod od mechanických strojov k programovateľnému počítaču.
Ada bola jedinečnou (ak nie jedinou študentkou) matematiky vo viktoriánskej ére. Ženy sa samozrejme nemohli objavovať na výučbe a tak dostávala kurzy matematiky korešpodenčne. Zomrela na rakovinu, keď mala 36 rokov, v tom istom veku ako aj jej známejši otec. Ada však mala veľmi slávnych priateľov. Patril medzi nich aj Charles Dickens a Florence Nightingaleová.

Ada Lovelace a Charles Babbage sa stali vďačným námetom pre steampunkové príbehy, vďaka svojmu nevyužitému potenciálu. Ktovie aký parou poháňaný počítač by vďaka bohatému sponzorovi skonštruoval Babbage a ktovie aké geniálne nápady by skrsli v hlave nadanej matematičky, keby zvíťazila nad zákernou chorobou.

Jednou zo steampunkových kníh o týchto dvoch hrdinoch je aj The Thrilling Adventures of Lovelace and Babbage od Sydney Padua. Ide o grafickú novelu, ktorej ukážky ste mohli vidieť v tomto poste. Príbeh rozpráva, čo by sa stalo, keby Ada Lovelace a Charles Babbage spojili svoje matematické mysle a bojovali spolu proti zločinu.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo