Prinášam vám video, ktoré vám predstaví netypickú záľubu, ktorá sa stala populárna za kráľovnej Viktórie. Je to vypchávanie zvierat do podoby nejakej ľudskej činnosti. Je to trochu morbídne, ale veľmi zaujímavé a určite by som rada spoznala osobu, ktorá má také zaujímavé koníčky.
Prinášam vám video, ktoré vám predstaví netypickú záľubu, ktorá sa stala populárna za kráľovnej Viktórie. Je to vypchávanie zvierat do podoby nejakej ľudskej činnosti. Je to trochu morbídne, ale veľmi zaujímavé a určite by som rada spoznala osobu, ktorá má také zaujímavé koníčky.
"Trochu" morbídne? Každý má hranicu morbidity posunutú zjavne inak. :)) Ale inak naozaj zaujímavé, nevedel som, že existoval taký zvyk/záľuba.
OdpovedaťOdstrániťA je pravda to, čo býva v hororoch, že sa fotili také "momentky" s mŕtvymi rodinnými príslušníkmi? Nikdy som to nejak neskúmal, ale zaujímalo by ma to.
Jožo Karika
www.karika.sk
Máš pravdu, toto nie je až také morbídne, ale niektorým ochrancom zvierat by sa to mohlo zdať nedôstojné voči tým mŕtvym zvieratám.
OdpovedaťOdstrániťTo o tých mŕtvych rodinných príslušníkoch je pravda. A tie početné fotky s mŕtvymi sú naozaj strašidelné. Skúsim si o tom niečo načítať a možno sem o tom napíšem.
:) myslel som to presne opačne - že je to viac než "trochu" morbídne. ale aspoň je jasné, kde máš hranicu morbidity posunutú ty - niekde v stratosfére.:D (ťažký kompliment na pondelok)
OdpovedaťOdstrániťO tých fotkách by ma to celkom zaujímalo. Keď som kedysi dávno pracoval v múzeu, boli tam historické fotky aj z našich dedín - tak začiatok 20. storočia. A našli sa tam aj takéto podobné. Teda, u nás tých mŕtvych nijako nearanžovali, ale fotila sa s nimi pekne celá rodina.
A ešte je len pondelok a ja som zjavne prepracovaná, keď som tvoj ironický koment nepochopila :D
OdpovedaťOdstrániťMožno v utorok budeš v lepšej forme na ironické komplimenty. Jedine, že všetku chválu som asi vyčerpal včera. :) Ale ak na niečo hodné ironického komplimentu narazím, pokúsim sa sformulovať.
OdpovedaťOdstrániťNašla som zaujímavý článok o tých fotkách mŕtvych, som sa rozhodla, že o tom nebudem písať článok, lebo je to veľmi depresívne, takže ak chceš, tak si o tom prečítaj tu http://thevictoriantimes.blogspot.com/2011/06/louis-daguerre-on-postmortem.html
OdpovedaťOdstrániťNaozaj zaujímavé. Museli mať úplné iné chápanie smrti, ako mi dnes. Neviem si predstaviť, fotiť sa v objatí s mŕtvym členom rodiny 3 až 15 minút, ako tam popisuje (aj keď dnes už expozičná doba samozrejme nie je taká dlhá).
OdpovedaťOdstrániťIde z toho smútok, ale predsalen aj morbidita. Myslíš, že to tak nevnímali vtedy? V čom je rozdiel?
Tak určite to bude v tom, že vtedy bola úmrtnosť oveľa vyššia ako dnes, takže ľudia častejšie videli mŕtvych ako my dnes a keď už im umrel aj niekto blízky, tak tie tradície boli také, že mŕtvy bol s nimi ešte niekoľko dní v dome a možno pokiaľ ho nepochovali mali stále taký pocit, že dotyčný ich ešte úplne neopustil.
OdpovedaťOdstrániťMyslím si niečo podobné, no na druhej strane - smrti je dnes enormné množstvo, ale väčšinou v TV a pod., reálny dotyk s ňou je minimalizovaný. Aj tak sa ale čudujem, že robili takéto fotky, lebo strach z mŕtvych bol v tých časoch asi väčší ako dnes. Neviem ako v mestách, ale vo vidieckych oblastiach určite.
OdpovedaťOdstrániť