Preskočiť na hlavný obsah

Vzducholode nad Bratislavou


Nedávno som bola v Národnej galérii na výstave Nové Slovensko a zaujali ma fotky vzducholodí nad Bratislavou. Prvá fotka ktorú som našla je od Aurela Dostála z roku 1930 a fotka je z Rybného námestia odfotená v raňajších hodinách a môžete na nej vidieť Graf Zeppelin.


Autorstvo druhej fotky nepoznám. Ak však chcete vidieť ďalšie dve fotky vzducholodí od slovenských autorov, zájdite na spomínanú výstavu. Určite vás oslovia fotky a obrazy od roku 1918, ktoré reflektujú prejavy výdobytkov modernej civilizácie v našej krajine, kde sa moderné umenie inšpirovalo tradičnou ľudovou kultúrou. 


SNG, Ján Galanda, 1935, vzducholoď nad stredozemným morom

Komentáre

  1. Pekné fotky. Len som voláko nepochopil - oni fakt lietali aj ponad BA (viedla tadial nejaká linka), alebo sú to fotomontáže?
    Inak, nevyskytuješ sa niekde na Facebooku? Čítačky nestíham pozerať a takto sem zavítam iba veľmi občasne, keď si spomeniem. Facebook je dobré pripomínadlo. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Veď som napísala aj kto, kde a kedy to napísal, len o tej druhej neviem presnejšie informácie, ale nemala by to byť fotomontáž. A viem len, že sa tu nepremávali nejako často, toto bola výnimočná udalosť, že tá vzducholoď preletela cez Bratislvu, ale určite nie v rámci nejakej linky aké mávajú dnešné lietadlá :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Veď odfotiť mohol, len ma zaujímalo, či je to real. Lebo viem, že na začiatku storočia bola taká móda vkladať do reálnych fotiek rôzne vymoženosti techniky. Existovali na to aj šablóny. Keď som robil v múzeu, videl som také fotky. Ale boli oveľa menej presvedčivé ako tieto, takže budú asi real.
    A vzducholode mali normálne linky, ony nelietali len tak nadivoko, veď prevážali ľudí. Je však možné, že tá linka nebola tak presne vymedzená ako pri lietadlách - možno presnú trasu letu viac ovplyvňovali vetry.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo