Vyhľadávať v tomto blogu

utorok, 7. februára 2012

200. výročie narodenia Charlesa Dickensa

Dnešné ráno som začala s knihou. Ako inak, s Dickensovou Malou Dorritkou. Nečítala som ju len kvôli tomu, že o Dickensovi momentálne píšem bakalársku prácu. Fascinuje ma, ako si človek z 21. storočia môže otvoriť knihu a ocitne sa vo svete, ktorý existoval kedysi dávno. Pozeráme sa na neho očami spisovateľa, ktorý v tej dobe naozaj žil. Zaznamenával pre budúce generácie to, čo videl a čo si pamätal. A našťastie mal pamäť vyvinutejšiu, ako ostatní ľudia. Veď načo si čítať mnohé náučné historické knihy, keď sa nechceme dozvedať len o politike, vojnách a diplomacii? A tu sa nám otvára nová možnosť - Dickensove romány. Ale majú naozaj takú výpovednú hodnotu? Nie sú prikrášlené alebo zidealizované? Neprispôsobuje ich Dickens potrebám dobového čitateľa? Veď sa hovorilo, že Dickensove romány si môže zobrať do ruky každé dieťa. Aj o týchto a iných problémoch pojednávam vo svojej bakalárskej práci.


Poďme sa teraz pozrieť bližšie na Dickensove výročie. Je známe, že spisovateľ veľmi rád oslavoval svoje narodeniny, tak isto ako narodeniny príbuzných a priateľov. Usporadúval okázalé oslavy preto, aby si vynahradil skromné narodeniny, ktoré mával v detstve. A tak sa na Dickensovu počesť v dnešný deň, hlavne v Anglicku, koná veľa osláv, večierkov a iných podujatí, aby vzdali hold tomuto najznámejšiemu spisovateľovi Anglicka.



Video ukazuje krátky film, ktorý nás zavedie do sveta autora, ktorého Claire Tomalin, autorka novej knihy - Charles Dickens A Life, tak živo opísala.

Aké bolo teda detstvo Charlesa Dickensa? Dalo by sa povedať, že podobné, ako detstvo mnohých jeho románových postáv, aj keď určite nie tak tragické. Poznamenalo ho však natoľko, že zážitky odtiaľ si uchovával celý život, a preto písal o ich biednych detských životoch až pokým neumrel.
Narodil sa 7. februára 1812 v Portsmouthe, ako druhé dieťa a prvý syn svojich rodičov. Jeho otec pracoval v úrade admirality, na výplatnom oddelení. Suma ktorú zarábal, mu mala stačiť na uživenie rodiny, ale nestalo sa tak, lebo bol márnotratný. Čoskoro si na to zvykla aj jeho manželka a pravidelne si brali pôžičky. Dickens mal neskôr až 5 súrodencov a s celou rodinou sa presťahoval do Londýna, kde ho čakali veľmi ťažké časy. Jeho otec sa dostal do väzenia pre dlžníkov, kde za ním prišla aj jeho manželka s deťmi, ale malý Dickens sa musel v Londýne postarať sám o seba. Pracoval v továrni na výrobu černidla na topánky. Pracoval tam síce len 2 mesiace, ale bolo to pre neho ako večnosť. Sám si musel kupovať jedlo a zväčša mu peniaze stačili len na skromné raňajky a večeru. Neskôr sa finančná situácia rodiny zlepšila, ale Dickens aj naďalej ostal v továrni. Jeho matka nechcela, aby chodil do školy, čo bolo vo viktoriánskom Anglicku bežné. Našťastie mu pomohla náhoda, keď sa jeho otec pohádal s majiteľom továrne a poslal ho do školy. Bol tam síce len 3 roky, ale svoje nedostatočné vzdelanie si doplňoval samovzdelávaním. Jeho rodičia mu spôsobovali problémy celý život, lebo od neho, ako slávneho spisovateľa, očakávali finančnú pomoc.


Zaujímavé fakty o Dickensovi:
Bol posadnutý pozeraním sa do zrkadla a česaním si vlasov - robil to aj stokrát denne.
Neustále presúval nábytok vo svojom dome a keď nebol na svojom mieste, nevedel sa sústrediť.
Bol posadnutý magnetickými pólmi. Musel sa uistiť, že vždy tam, kde spal, je posteľ otočená v smere zo severu na juh.
Musel sa dotknúť niektorých predmetov trikrát pre šťastie.
Trval na prehnanej čistote, často upratoval iné domy rovnako, ako svoj vlastný.
Dickens trpel epilepsiou a niektoré z jeho literárnych postáv zobrazil tiež s touto chorobou, ako napr. brata Olivera Twista. Moderný doktori sú prekvapení s akou presnosťou túto nemoc opísal.
V Dickensovej pracovni boli tajné dvere, ktoré vyzerali ako knižnica. Police boli plné falošných kníh s vtipnými názvami. Napríklad 9-zväzkové Mačacie životy.
Bol egoistický a nazýval sa menami ako "Iskra Albionu" alebo sa prirovnával k Shakespearovému prívlastku "Bard Avonu".
Bol nespoľahlivý kamarát. Jeho blízkym priateľom bol aj Hans Christian Andersen a obidvaja sa vzájomne ovplyvňovali. To Dickensovi nebránilo v tom, aby upovedomil Andersena, keď už nebol v jeho dome vítaný a na zrkadlo v hosťovskej izbe, kde Andersen spal napísal: "Hans Andersen spal v tejto miestnosti 5 týždňov, čo sa našej rodine zdalo ako veky."
Bol oddaný mesmerizmu. Je to systém liečenia cez hypnózu. Praktikoval ho na svojej hypochondrickej manželke a svojich deťoch. Tvrdil, že takto vyliečil mnohých svojich priateľov a spolupracovníkov.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára