Preskočiť na hlavný obsah

Dvojročné výročie


Dnes má môj blog dvojročné výročie. Keď som sa rozhodla založiť tento blog, bolo to hlavne preto, že mám steampunk naozaj rada. A dnes to nie je inak. Preto dúfam, že ma moje zanietenie ešte dlho neopustí a budem nachádzať zaujímavé témy, aby som vám ich mohla sprostredkovať.


O pojme steampunk som sa dozvedela asi pred 3 rokmi z časopisu Pevnost. Keď som si však o tomto novom literárnom žánri čítala, postupne som prišla na to, že som zanietená steampunkerka už dlhšiu dobu, len som o tom nevedela.


Viktoriánska doba sa mi páčila už nejaký ten čas, preto ma nové príbehy z tohto obdobia, okorenené sci-fi prvkami, naozaj zaujali. Taktiež mnoho filmov, ktoré dostali neskôr nálepku "steampunkové" patrili k mojim obľúbeným. Keď k tomu pripočítame ešte vzducholode, ktoré ma asi neprestanú nadchýnať, stal sa pre mňa steampunk ako stvorený. Pretože som žena, páčia sa mi steampunkové módne kreácie a v korzete by som chodila stále (aj keď to nie je žiadna sranda), ale neustále žasnem aj nad funkčnými vynálezmi alebo nad steampunkovými dizajnovými prerábkami, ktoré vytvárajú talentovaní nadšenci.



Nikdy ma neprestane udivovať, prečo sa steampunk vyvinul z obyčajného sci-fi žánru na celosvetový fenomén. Je však príjemné, keď si môžete aj s ostatnými podebatovať o rovnakej záľube v steampunku. A čo vy? Čo máte na steampunku radi a ako ste sa k nemu dostali?

Komentáre

  1. Gratulujem ti na dvojročné výročie, a dúfam že budeš ešte dlho blogovať o steampunkovi!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ku gratulácii sa pridávam aj ja. Som rád, že funguješ už celé dva roky a že si sa na to nevykašlala na Slovensku.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!