Preskočiť na hlavný obsah

Zemětřas

V dobe občianskej vojny prilákali správy o zlate na zamrznutom Klondiku na severozápade Pacifiku tisíce dobrodruhov. Každý chcel zbohatnúť. Ruskí ťažiari si dokonca najali vynálezca Levitica Bluea, aby im skonštruoval stroj, ktorý dokáže ťažiť zlato pod ľadom. Tak sa zrodil "Zemětřas". Už pri prvej skúške sa však stal neovládateľným - zničil niekoľko blokov v centre mesta a otvoril puklinu, z ktorej začal stúpať jedovatý plyn. Tí, ktorí sa ho nadýchli, sa zmenili na živé mŕtvoly...
Uplynulo šestnásť rokov. Zničené a zamorené mesto delí od okolia vysoký múr. Len kúsok za ňou žije Blueova vdova so svojim päťnásťročným synom Ezekielom. Ten sa jedného dňa v snahe očistiť meno svojho otca vydáva na výpravu späť do zničeného mesta. Do mesta plného hladných nemŕtvych, vzdušných pirátov a ozbrojených zločincov...

Keď som prvýkrát čítala o čom bude kniha Zemětřas (prvá kniha zo série Mechanické století) autorky Cherie Priestovej, predstavovala som si ju úplne inak. 
Klasické steampunkové knihy zasadené do viktoriánskeho Anglicka sa u nás dajú zohnať len veľmi ťažko, o to viac ma prekvapilo, že do češtiny bola preložená takáto netypická steampunková knižka odohrávajúca sa v Seattli v Amerike v roku 1879, kde sa ešte stále odohráva občianska vojna. Práve kvôli nej som si predstavovala, že kniha sa bude viac zameriavať na túto alternatívnu históriu, zatiaľ čo v knihe je to skoro nepodstatná informácia.
Cherie Priestová sa k steampunku dostala cez gotiku, do ktorej je zasadená aj jej prvá knižná séria. Nečudo, že k jej obľúbeným knihám patrí Drakula.
A v čom je Zemětřas taký netypický? Predovšetkým, nie je to len čisto steampunkový román, ale dal by sa zaradiť aj k postapokalyptickým a zombie románom. Autorka sa nezaoberá dopodrobna technickými opismi vynálezov, stavia skôr na svojom príbehu matky, ktorá je schopná urobiť všetko pre to, aby našla svojho syna a vynahradila mu roky neúplných informácií o svojom otcovi. V meste plnom zombíkov nájdete okrem pirátov na vzducholodiach aj prisťahovaných Číňanov, šialeného vedca a jeho prisluhovačov a skupinku odbojných obyvateľov, z ktorých sa ešte vďaka plynovým maskám nestihli stať nemŕtvi.
Briar sa so svojim synom Zekom museli ťažko pretĺkať životom, pretože na jednej strane je Briar jediná žijúca, ktorú mohli obyvatelia viniť za mestskú katastrofu, ale na druhej sa jej otec pri nešťastí hrdinsky vyznamenal a zahynul, keď pomáhal utekať ľuďom zo zamoreného mesta. Zek sa snaží očistiť aj meno svojho otca a preto sa vydáva za múr. Netuší však aký je ľahkomyseľný a čo všetko ho tam čaká. Ešteže sa jeho mama, ktorá zažíva možno horší život v nezamorenej časti mesta, ako za múrom, bezhlavo vrhá za ním. Tam sa práve vďaka dobrej povesti svojho otca ľahko prebíja množstvom nemŕtvych s pomocou nových priateľov.
Čo sa mi na knihe páčilo, bola neustála akcia, ktorá striedala príbeh matky so synom. Postavy sú uveriteľné, aj keď nemŕtvi už trochu menej. Vzducholode tiež nie sú v tejto knihe ťažiskom. Tradičné steampunkové okuliare tu však nosia všetci, či už pred alebo za múrom. Tak či už máte radi neutíchajúcu akciu alebo romány s dobre vykreslenými charaktermi, určite si prídete na svoje.


Komentáre

  1. To som potrebovala! Nedávno som na túto knihu narazila (ale z neznámeho dôvodu nehľadala recenzie) a skoro si ju objednala. Ale Leviathan bol viacej odporúčaný... tak nakoniec skončil u mňa on. Zemětřas ho bude asi čoskoro nasledovať :D

    Inak, milujem tvoj blog ;w;

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!