Preskočiť na hlavný obsah

Clementine

Maria Isabella Boydová, úspěšná konfederační špionka, se během let stala natolik známou, že je pro výzvědnou službu prakticky nepoužitelná. Jako vdova propuštěná ze státních služeb a na hranici bídy neochotně přijímá nabídku Pinkertonovy národní detektivní agentury v Chicagu. Aby toho nebylo málo, jejím prvním úkolem je zakázka unionistické armády. Federaci totiž velice leží na srdci osud nákladní vzducholodě Clementine, kterou k nelibosti Strýčka Sama přes Skalnaté hory neúprosně pronásleduje jiná vzducholoď. Clementine převáží utajovaný vojenský náklad, který musí být co nejdřív doručen do Louisville. Podle dostupných zpráv je oním pronásledovatelem uprchlý černoch, po kterém už patnáct let úřady pátrají. Celou tu dobu se kapitán Hainey pohybuje po celém kontinentu, zanechává za sebou vyloupené banky, krade válečné stroje a pašuje zbraně od pobřeží k pobřeží. A Maria ho má chytit. (Anotácia)




A je tu druhá kniha od Cherie Priestovej patriaca do knižnej série Mechanické století. Nejde však o ďalší román, ale novelu.
Ak som autorke v jej prvom románe Zemětřas vytýkala, že nám ponúka málo zo sveta alternatívnej Ameriky, už v tejto novele to plne odčinila.
Knihu si môžete prečítať nezávisle od Zemětřasa, lebo až na pár narážok s ním nemá Clementine spoločnú dejovú líniu. Ak ste však čítali prvý diel prezradím vám, že v tejto knihe sa pozrieme na osud jedného vzdušného piráta, ktorý prelietal aj nad zamoreným Seattleom.
Nie je to nik iný ako kapitán Croggon Beauregard Hainey. Spolu so svojimi dvoma druhmi sa snaží dostať späť svoju ukradnutú vzducholoď Svobodná vrána, teraz nesúca meno Clementine. Aj keď počas tohto dobrodružstva kradne oveľa lepšie lode, tej svojej sa nemieni vzdať.
Zatiaľ čo Haineymu je jedno, čo loď preváža, agentku Mariu Isabellu Boydovú zaujíma len to. Je to totižto účelom jej prvej úlohy u Pinkertona. Má za každú cenu zaistiť, aby Clementine bezpečne doviezla svoj náklad do Louisville. Postupne však prichádza na to, že záhadný tovar by mohol vo vojne významne prospieť Unionistom, a tak stojí Maria pred dilemou, ku komu sa prikloniť. Bude musieť nakoniec Maria spolupracovať s chýrnym pirátom Haineym?
Kniha sa znovu vyznačuje rozprávačským talentom autorky. Dej sa už nezadrháva ako v Zemětřasovi, dalo by sa povedať, že mi bolo ľúto, že kniha tak rýchlo skončila. Prostredie Ameriky roku 1865, ktorá je stále vo vojne, je opísané veľmi živo. Naháňačka vzducholodí je napínavá a postava Marie nás presvedčí o tom, že autorke sa darí vykresľovať najmä ženské postavy.
Zo série Mechanické století vyšlo už 5 kníh a určite a môžeme tešiť aj na ďalšie preklady. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!