Preskočiť na hlavný obsah

Tower Bridge

Prvým mostom, ktorým sa dalo dostať cez Temžu bol London Bridge. Ako Londýn rástol, stavali sa ďalšie mosty, všetky však len na západ od London Bridge, pretože na východe bol rušný prístav. V 19. storočí sa stal East End tak husto osídlený, že bolo potrebné postaviť nový most na východ od London Bridge, aby sa predišlo meškaniu dopravy. V roku 1876 sa konečne Korporácia mesta Londýn rozhodla riešiť tento problém. 
Pred Korporáciou stál veľký problém. Ako postaviť most bez prerušenia riečnej dopravy? Bola preto vyhlásená verejná súťaž a bolo predložených viac ako 50 návrhov. Až v roku 1884 vybrali návrh Horacea Jonesa, ktorý most postavil s Johnom Wolfeom-Barrym.
Stavba trvala 8 rokov. Na podporu stability mosta boli na dno Temže ponorené dva masívne piliere.   Na kostru veží a samotného mosta bolo použitých cez 11000 ton ocele. Na obloženie oceľovej kostry bol použitý Cornishský a Portlandský kameň pre krajší vzhľad.
Keď bol most postavený, stal sa z neho najväčší a najdômyseľnejší zdvíhací most na svete. Zdvíhal sa pomocou hydrauliky a s použitím pary pomocou obrovských čerpacích motorov. Zdroj energie bol uložený v 6 masívnych akumulátoroch. Aj keď bol systém zložitý, trvalo len minútu, kým sa most zdvihol na svoje maximum 86°.
Dnes sa stále na zdvíhanie mosta používa hydraulická sila, ale od roku 1976 sa začala používať namiesto pary ropa a elektrická energia. Pôvodné kotle a akumulátory si dnes môžete pozrieť na výstave v samotnom Tower Bridge.
Pôvodne mal most čokoládovú farbu, ale na strieborné výročie kráľovnej bol namaľovaný červenou, bielou a modrou.

Komentáre

  1. Ahoj, pekne. Ked bude cas, nieco urcite precitam. Skoda ze mas blog u tretej strany, si celkom aktivna, chcelo by to vlastnu domenu a komentare bez prihlasovania, bolo by ich tu viac..Marcel

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Bola by som vďačná za viac komentárov. Najlepšie by bolo, keby vznikla slovenská steampunková stránka, na ktorej by sa podieľali viacerí.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

John Brown

John Brown bol osobný sluha kráľovnej Viktórie po smrti jej muža, princa Alberta v roku 1861. Kráľovná bola známa tým, že sa počas svojho života upäla vždy na nejakú osobu. V detstve to bola vychovávateľka Lehzenová, neskôr keď začala vládnuť to bol jej ministerský predseda lord Melbourne. Tak isto ako oni, sa do jej priazne votrel tento škótsky sluha. Bola to veľmi kontroverzná osoba, lebo bol kráľovnej stále nablízku a tá ho odmeňovala nielen svojou priazňou, ale aj vyznamenaniami, sochami a portrétmi. Špekulácie o tom, či s ním mala kráľovná milenecký pomer sa vedú dodnes. Jej deti ho nemali veľmi v láske a zakázali jej publikovať knihu, kde John Brown veľmi výrazne figuroval. Boli si istí, že by to viedlo k obrovskému pobúreniu už aj tak dosť puritánskej doby.

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,