Preskočiť na hlavný obsah

Nedotknutá viktoriánska kuchyňa

Čo by ste robili, keby ste v suteréne domu, ktorý zdedíte po rodine našli viktoriánsku kuchyňu, ktorá by vyzerala tak, ako keby ju len pred pár dňami opustil jej zamestnanec? Archie Graham-Palmer a jeho žena Phillippa by vám na túto otázku vedeli hneď odpovedať.


Kuchyňa bola skrytá pod kopou haraburdia, keď ju manželia našli. Archie si prevzal rozsiahli majetok po svojom otcovi tento rok a začal odrývať historické zákutia rodinného sídla.


Kuchyňa, ktorú našli pod schodiskom pochádza z roku 1830. Bola nevyužitá 100 rokov, keď ju opäť začali využívať počas druhej svetovej vojny, kedy slúžila ako útočisko pred leteckými náletmi. Potom bola opäť zabudnutá a stala sa z nej skládka odpadu.





V kuchyni našli kompletné vybavenie hrncov, kanvíc, panvíc, foriem na pudingy, krájačov cestovín a iného autentického kuchynského náradia.

 Neidentifikovateľný váhový kladkový systém, ktorý ostal na stene
Zvonce na privolávanie sluhov

Manželia Palmerovci chcú túto kuchyňu v blízkosti Wrexhamu v severnom Walese zachovať pre budúce generácie. Dokonca chcú celú miestnosť premaľovať farbami, ktoré sa používali vo vikotriánskej ére.

Komentáre

  1. Hi, Albert.
    Thank you for your interest in my blog.
    Don't hesitate to post comments if you'll like something.
    I checked your site, it's cool that you're interested in Slovak and Czech music.
    Best regards.
    Martina

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo