Preskočiť na hlavný obsah

Behemót


Česká anotácia:
Behemót je nejdivočejší stvoření britského námořnictva, které dokáže pozřít nepřátelské bitevní lodě jediným polknutím. A když se teď darwinovci dostali do války proti silám industriálů, budou ho opravdu potřebovat.

Deryn je dívka vydávající se za chlapce v britských vzdušných službách. Alek zase dědic velkého impéria, který se snaží vystupovat jako prostý občan. Společně nyní na palubě živé vzducholodi, Leviathan, doufají, že dokáží válku zastavit. Avšak Leviathan se ve chvíli, kdy ho na mírové misi postihne katastrofální nehoda, stává na nepřátelském území sám lovenou zvěří.

Zapotřebí bude zručnosti Aleka a Deryn, nových spojenců a mnoha statečných srdcí, aby dokázali čelit tomu, co na ně čeká.

Konečne som sa dostala k prečítaniu Behemóta, ktorého som dostala na Vianoce, ale kvôli škole som na neho nemala čas. Musím povedať, že na pokračovanie som sa veľmi tešila a v tomto momente sa neviem dočkať aj tretej časti série s anglickým názvom Goliath (v češtine Goliáš).
A kto je to vlastne behemót s malým b? Je to umelý tvor, podobný krakenovi, ktorého vytvorili britský darwinovci.

Príbeh sa začína, tam kde sa skončil Leviatan, na vzducholodi smerujúcej do Konštantínopolu. Hneď na začiatku posádka živej darwinovskej vzducholodi zažije boj s imperiálnymi vzducholoďami, ktoré majú veľkú posilu, nový zázrak amerického vynálezcu, Teslov kanón. Je to stroj na vytváranie bleskov, ktorý má poškodzovať darwinovské vzducholode. Autor tu použil prvok alternatívnej histórie, lebo Tesla svoje vynálezy naozaj ponúkal rôznym vládam, ale "našťastie" všetci odmietli.

Naši hrdinovia sa dostávajú do Istanbulu, mesta, ktoré lavíruje medzi obidvoma svetovými tábormi, aj keď nemecký vplyv je tu značný a mesto je plné nezvyčajných strojov s tvarmi slonov alebo bohov. Alek sa dostáva preč z Leviatana a stretáva sa s revolučným Výborom pre zjednotenie a pokrok. Nachádza tam nových spojencov, zatiaľ čo Deryn alias Dylan sa vydáva na nebezpečnú misiu.Viac vám už z deja neprezradím, možno len to, že sa v knihe objaví trochu upravený Orient-Express a aj samotný sultán.

Kniha ma opäť zaujala poriadnou akciou a pritom živými opismi. Postavy sa tu vyvíjajú už menej, ale ak si uvedomíme, že dej knihy sa odohráva v pomerne krátkom časovom úseku, nemalo by to ani význam. A je tu stále ešte možnosť, že postavám sa bude autor venovať viac v poslednom dieli.


Ďalším pozitívom knihy je, že má úžasné ilustrácie, ktoré dotvárajú dej. Keith Thompson musí mať naozaj veľmi dobrú predstavivosť, lebo ja si len ťažko dokážem predstaviť, ako vyzeral Istanbul v čase prvej svetovej vojny, a nie ešte ako by vyzeral za prítomnosti nemeckých industirálnych strojov. Viac sa mi ale páči anglická titulka knihy (posúďte sami):


Kniha vyšla v roku 2010, český preklad v roku 2011.  Ak sa chcete dozvedieť viac o deji prvej knihy alebo mojich postrehoch z nej, prečítajte si môj článok Leviatan.

Komentáre

  1. Na toto sa už chystám vážne dlho. Snáď keď výjde aj Goliáš, tak si kúpim všetky tri naraz.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Keď som videl tú obálku dvojky, Zrejme jednotka vypadala dosť privážne pre detipre ktoré české vydavatelstvo túto knihu smerovalo. Tak tam museli dať toto. Čo je škoda lebo angloamerický trh má dve obálky jednu pre deti a druhú pre dospelých. Jednotka ma najkrajšiu obálku akú som kedy videl. Škoda že Knižný Klub tiež nevydal dve verzie, detskú a klasickú.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo