Preskočiť na hlavný obsah

A monster in Paris

Nedávno som narazila na pekný francúzsky animovaný film. Neviem, či má niečo spoločné so steampunkom, ale odohráva sa v roku 1910, ktorý ešte zaváňa 19. storočím a mihne sa v ňom aj vzducholoď.


Hlavnú úlohu speváčky Lucille nahovorila a naspievala Vanessa Paradis. V anglickej verzii jej duetového speváckeho partnera- alias píšery robí Sean Lennon. Film mal premiéru v roku 2011.



Príbeh sa začína v kine, kde pracuje hanblivý Emile, ktorý má večné problémy so svojím kamarátom Raoulom, ktorý na svojom zlátanom vozidle jazdí mestom ako šialený. V obrovskom skleníku zapríčinia nehodu a z rozbitých skúmaviek stvoria príšeru. Mestom zúri panika a nápadník Lucille, bohatý ašpirátor na primátora sa snaží príšeru polapiť, aby tak stúpol v očiach občanov. Lucille však objaví skrytý talent príšery a v kabarete začnú spolu spievať. Spolu s Raoulom a Emilom sa ho snažia uchrániť pred policajtmi a Lucilliným čoraz viac šialeným nápadníkom.



Veľmi podarený film vám ukáže, že aj Francúzi vedia robiť animáky. Nie klasické Disneyovské, ale svojské ako vlastne Francúzi sú. Nechýba akcia, zábava, dobrý príbeh a skvelá hudba-hlavne pesnička "La Seine". Ale pozor! Je to len animovaný film, takže náročnejším sa určite môže zdať nudný. Na príjemné posedenie je však ako stvorený.


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo