Preskočiť na hlavný obsah

Môj názor na Leviatana


Konečne som dočítala Leviatana a moje čakanie na neho sa vyplatilo. Aj keď sa niektorým recenzentom na knihe nepáči, že má jednoduchú a predvídateľnú zápletku, ja si myslím, že to vôbec nevadí. Je to preto, že má nádherne vykreslené kulisy, ktoré sú dotvorené ilustráciami Keitha Thompsona a dej sa posúva nezadržateľným tempom stále ďalej.

Je to už nejaký čas, čo som naposledy čítala knihu, a preto som sa cez prvé stránky prehrýzala pomaly, ale keď som sa dostala do tempa, musela som si dávať limity, koľko strán môžem prečítať za deň, aby som knihu neprečítala na jedno posedenie. Je síce pravda, že kniha má cez 400 strán, ale má veľké riadkovanie a písmo, plus do strán sú započítané aj ilustrácie, ktorých je dosť. 

Obal knihy je asi jeden z najkrajších, ktoré som doteraz videla. Čo ma však sklamalo, ale čo ma vie sklamať na každej knihe, boli preklepy a skutočnosť, že som nad niektorými českými slovami uvažovala, ako by sa preložili do slovenčiny. Škoda, že bývame v takej malej krajine, kde sa veľa kníh neprekladá, ak nie sú bestselleri. Preto som rada, že aspoň v Čechách vychádza oveľa viac fantasy kníh.


 Čo sa týka kníh s alternatívnou históriou, bývam dosť skeptická a aj v tejto knihe som si musela zvyknúť na to, že Františka Ferdinanda  s manželkou nezabili srbskí revolucionári, ale boli až neskôr otrávení. To už nehovorím o úplne vymyslenom synovi Alexandrovi. Autor v závere knihy vysvetľuje, ktoré veci v knihe majú reálny základ. Všetko ďalšie sa už vyvíja úplne inak ako skutočnosť, takže som sa mohla viac ponoriť do vymysleného sveta, ktorý je tiež rozdelený (tak ako to bolo v skutočnej histórii) na dva tábory, industriálov a darwinistov. 



Kniha by mala mať skôr nálepku dieselpunk, lebo stroje už nespadajú pod parnú alebo kolieskovú sféru . Viacerým ľuďom sa určite páčia skôr darwinisti, lebo ide o nový zaujímavý námet. Umelo vytvorené zvieratá používané ako bojové a iné stroje sú určite zaujímavejšie ako industriálne bojové stroje, ktoré predbehli dobu. Darwinistov v knihe považujú za heretikov a dokonca sú odsudzovaní aj v samotnom Anglicku a Londýne. Niet divu, keď v skutočnom svete vyvolalo len Darwinovo dielo vlnu nevôle. Genetické mutácie zvierat by určite v skutočnosti v takomto rozsahu nikto netoleroval. A Leviatan, podobný Zeppelínom je vlastne obrovská veľryba na ktorej sa nachádzajú ďalšie živočíchy, ktoré spolu žijú v symbióze a tvoria jeden obrovský ekosystém. Industriály naproti tomu len predbehli dobu svojim technickým pokrokom a v knihe sa hovorí, že to je len kvôli vzniku umelých zvierat, aby im mohli dostatočne konkurovať. Zaujímavé sú viac-nohé bojové stroje, v akom sa pohybuje aj jedna z hlavných postáv, Alexander. Dalo by sa povedať, že až v súčastnosti sa začína vytvárať podobný typ strojov, ale nikdy neboli použité v boji. 



Svet v knihe je čiernobiely a o to je zaujímavejšie sledovať, ako sa obe strany oboznamujú so svetom svojich nepriateľov.  Kniha je vo svojej podstate tak akčná, že ju možno bez váhania zaradiť pod žáner dobrodružná literatúra. Je zaraďovaná aj medzi teenagerské knihy, ale myslím, že ju vedia oceniť aj dospelí. Ja by som však popri napätí zvládla aj kvetnatejšie opisy obidvoch táborov nepriateľov a opisy útrob darwinistických príšer alebo spôsoby ich tvorenia. Dúfam, že ďalšie knihy zaženú môj hlad po ešte dôkladnejšom zoznámení sa s týmto úžasným svetom fantázie, ktorý je však tak blízko našej skutočnej histórii.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!