Preskočiť na hlavný obsah

Viktoriánski netvori v cirkuse a na jarmokoch













V 19. storočí ľudia vnímali nezvyčajných ľudí inak ako my. Boli to atrakcie, na ktoré sa ľudia chodili pozerať. Dôležitú úlohu hrali reklamné letáky, ktoré upozorňovali na abnormálne časti ľudských tiel. Doba bola vtedy k týmto ľuďom veľmi krutá, aj keď niektorí sa stali až tak slávni, že sa stretli s kráľovnou Viktóriou a stali sa bohatými. Bolo to však na úkor toho, že ich stále vnímali ako napoly ľudí a napoly zvieratá. Niektorí ziskuchtiví podnikatelia si svoje kreatúry vytvárali a spájali rôzne živočíšne časti tiel dokopy a vystavovali ich pred publikom. Ako napríklad túto morskú pannu.

V dnešnej dobe by sa moderná chirurgia snažila týmto ľuďom pomôcť, aby žili normálnym životom, ale preto, že žili v 19. storočí, sa ich život uberal oveľa dobrodružnejším smerom.
V súvislosti s týmto článkom som našla zaujímavú úvahu Ondreja Herca o netvoroch 19. storočia. http://www.dotyky.net/?p=1052

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!