Preskočiť na hlavný obsah

Harry Houdini

A máme tu ďalšieho významného muža viktoriánskej doby, ktorý dnes oslavuje 137. narodeniny a google mu venoval poctu vďaka svojmu logu.
Houdini sa narodil v Budapešti ako Ehrich Weisz, ale na túto svoju indentitu nebol príliš hrdý, lebo všade vyhlasoval, že sa narodil vo Wisconsine. Krátko nato sa so svojimi rodičmi a 6 súrodencami presťahovali do Ameriky, kde malý Ehrich, ktorého kamaráti prezývali Ehrie začal predvádzať svoje prvé cirkusové kúsky ako artista na vysutej hrazde. Zmenil si meno na Harry Houdini, podľa dvoch známych kúzelníkov tej doby. Svoje vystúpenia začínal v cirkuse  kartovými trikmi.
V roku 1893 predvádzal svoje triky za pomoci svojho brata Dasha a vtedy stretol svoju budúcu manželku Wilhelminu Beatrice (Bess) Rahnerovú, ktorá mu potom robila asistentku celý život. Neskôr začal predvádzať triky s únikmi z pút a krátko nato stretol svojho budúceho manažéra Martina Becka, ktorý mu sprostredkoval turné po Európe, kde sa nechával spútať miestnymi policajtami a zamykať do cieľ, odkiaľ po niekoľkých minútach dokázal prísť znovu pred obecenstvo.
Bol obvinený, že podpláca policajných strážcov, ktorí mu pri úniku pomáhajú, ale súdny spor, ktorý sa kvôli tomu konal, vyhral tak, že otvoril sudcov trezor.

V Amerike potom pokračoval v turné, kde sa vyvliekal z pút, reťazí a zvieracích kazajok, zatiaľ čo visel nad hlavami publika. Neskôr musel vymýšľať čoraz zložitejšie vystúpenia a tak unikal z vodných nádrží, kde mu už naozaj išlo o život. Raz sa dokonca nechal pochovať zaživa, čo skoro neprežil, lebo pri vyliezaní z hrobu, keď volal o pomoc sa mu do úst dostala hlina. Nakoniec sa vyhrabal, ale omdlel a musel byť hospitalizovaný. Toto predstavenie zopakoval ešte dvakrát.
Houdini skúšal štastie aj ako herec a založil vlastnú filmovú spoločnosť, ale neskôr s touto hviezdnou dráhou skončil, no aj napriek tomu má dnes na Chodníku slávy svoju hviezdu. Taktiež sa venoval aj aviatike a bol nadšeným letcom.
Houdini je známy aj pre spor so svojim priateľom Arthurom Conanom Doyleom, pretože ten bol zástancom spiritualizmu. Houdini oproti tomu pomáhal Americkému vedeckému výboru objasniť podvody, ktoré sa tvárili ako produkty nadprirodzených schopností. Doyle však aj napriek Houdiniho tvrdeniam trval na tom, že je veľmi silné médium a mnohé zo svojich trikov dokáže uskutočniť len vďaka paranormálnym schopnostiam.
Houdini zomrel na prasknutie slepého čreva v roku 1926, presne na Halloween. Predchádzali mu údery jedného študenta výtvarného umenia, ktorý ho kreslil. Spýtal sa totižto Houdiniho či vydrží každý úder a ten mu odpovedal, že áno. Po niekoľkých úderoch však začal Houdini cítiť silnú bolesť a musel odísť do nemocnice. Je známe, že k prasknutiu slepého čreva by najskôr došlo aj bez pričinenia nešťastných úderov.
Po pohrebe sa mal čítať Houdiniho závet a ľudia si mysleli, že v ňom prezradí všetky svoje triky, lenže Houdini žiadny závet nikdy nenapísal. Je teda možné, že jeden z najväčších iluzionistov, bol len najšikovnejší zabávač a utečenec všetkých dôb.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!