Na začiatku priemyselnej revolúcie bola jednou z najväčších priorít ľahká doprava ľudí a nákladu. Tento problém začal riešiť anglický inžinier Richard Trevithick, ktorý spojil dva vynálezy - vysokotlakový parný stroj a voz jazdiaci po koľajach. S ich pomocou postavil prvú parnú lokomotívu.
V roku 1803 dostal Threvithick od železiarní v južnom Walesu poverenie k tomu, aby postavil parnú lokomotívu. A tak sa na trati dlhej 19 km, vybudovanej z odliatych železných koľají, prešla prvá parná lokomotíva, ktorej rýchlosť dosiahla zhruba 9 km/h. Koľaje však neboli vyrobené tak, aby donekonečna dokázali odolávať váhe lokomotívy. Kvôli zničeným koľajam (tento fakt sa objavil v hre Catch me if you can) prešla Threvithicka chuť sa aj naďalej zaoberať svojim vynálezom.
Od roku 1814 to bol najmä inžinier George Stephenson, kto sa snažil problém s koľajami vyriešiť. V októbri roku 1829 predstavil vylepšený model parnej lokomotívy.
Od roku 1814 to bol najmä inžinier George Stephenson, kto sa snažil problém s koľajami vyriešiť. V októbri roku 1829 predstavil vylepšený model parnej lokomotívy.
Jeho Rocket bola vybavená novým kotlom valcového tvaru s vykurovacím miestom, ktoré z valca získavalo viac pary a jej prísun bol zároveň pravidelnejší.
Súčasne s týmito inováciami sa pracovalo tiež na pevnejších koľajach. 3. mája 1830 bola otvorená prevádzka na pravidelnej osobnej trati medzi Canterbury a Whitstablom, dlhej necelé 4 km.
Fotky sú z Múzea dopravy v Bratislave
Dobrý deň! Z akej knihy je výkres lokomotívy, prosím? Ďakujem, s pozdravom Tibor
OdpovedaťOdstrániťJe z jednej veľkej encyklopédie vynálezov, ale zatiaľ sa neviem dopátrať k jej názvu, lebo kníhkupectvo, kde som obrázok fotila, už neexistuje.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za snahu! Ak sa k názvu dopátrate, dajte mi, prosím, vedieť. Pozdravuje Tibor
OdpovedaťOdstrániť