Preskočiť na hlavný obsah

Slavcon

Tak nakoniec som sa aj ja rozhodla navštíviť tohtoročný Slavcon. Ako inak, keď mal steampunkový nádych.


V piatok sa hneď Slavcon začal prednáškou o Zlatom kompase, ktorá ma ešte viac navnadila, aby som túto rozsiahlu trilógiu v krátkom čase konečne dočítala. Stále nechápem, prečo je označovaná ako detská knižka. Je tak zložitá, má toľko dejových línií, svetov a nových nápadov, už len politika Magistéria, orgánu, ktorý celý Lyrin svet ovláda je veľkou náboženskou machinériou, ktorej činy ťažko pochopí aj dospelý.


Hneď po tejto prednáške nasledovala dlho očakávaná prednáška o Steampunku vo filmoch a seriáloch. Dosť ma sklamalo, že to bola taká istá prednáška, ktorá sa konala minulý rok na Istrocone. Taktiež bola dosť rušená niektorými jedincami, ktorí sa bez slušného prihlásenia o slovo dožadovali pozornosti. Jedinú novú vec, ktorú som sa dozvedela na prednáške bola, že seriál Tin Man, akási prerábka Čarodejníka z krajiny Oz, bola zaradená medzi steampunkový seriál. V najbližšom čase sa ho chystám pozrieť a vyhodnotiť, či sa tam nachádza aspoň niečo steampunkové.



Veľmi ma potešilo, že na Slavcone sa pohybovali kreatívni ľudia, ktorí nadšenie pre steampunk prezradili aj svojimi kostýmami.

V sobotu ráno sa konala prednáška Mystika a technologie ve Steamfernu, ktorá mala veľmi komornú atmosféru a osvetľovala dva aspekty - mystický a technologický, ktoré sa nachádzajú v novej steampunkovej hre, ktorú vytvorili naši susedia Česi. Prednášajúci prezradil, že Česi sú druhá najväčšia steampunková komunita na svete, tak ktovie čo je na tom pravdy. Isté však je, že u nich steampunk naozaj žije a táto už druhá česká steampunková hra je toho dôkazom. 


Ďalšou očakávanou prednáškou bolo Úžasné století páry v podaní Leonarda Medeka, ktorý je jedným z najplodnejších  spisovateľov českej fantasy. Dostali sme sa od politiky, erotiky, techniky a vynálezom až k armáde. Dôležité dátumy si overoval v útlej knižke - Světové vynálezy v datech, ktorú si doniesol so sebou. Hneď na začiatku však priznal svoj názor na steampunk, ktorý dosť zatracuje. Myslí si, že celá myšlienka steampunku, ktorá je založená na vete - Čo by bolo keby 19. storočie pokračovalo aj do budúcnosti, je zbytočná, keďže toto storočie vyťažilo, čo sa vynálezov a zmien týka, maximum. A tak sme za zvukov nejakého talentovaného gajdistu, keď sa prednášajúci nedal zastaviť a prednášal aj 15 minút po limite, skončili túto jeho veľkú výpravu do reálií 19. storočia.


V sobotu som sa ešte zúčastnila prednášky Františky Vrbenskej O ženách bojovnicích - netradične. Síce to nemá so steampunkom nič spoločné, ale musím podotknúť, že to bola úžasná prednáška a málokto ma dokáže zaujať dvojhodinovým prednášaním ako Františka. Myslím si, že má neuveriteľný dar reči a rozprávačskú schopnosť. Vyrozprávala nám neskutočné množstvo mytologických a historických príbehov o ženách, ale aj mužoch v bojoch a vojnách a čo si pri tom prežili. Samozrejme, nemôžem zabudnúť ani na začiatok jej prednášky, kedy nám osvetlila akí rozdielni sú muži a ženy už len pri obyčajnom sprchovaní. Nakoniec nám porozprávala jeden smutný príbeh matky a jej syna, ktorý si myslel, že zahynula niekde v koncentračnom tábore a keď zistil, že je nažive, nedokázal sa od nej odtrhnúť a držal sa jej aj keď bola v práci alebo varila. Za búrlivého potlesku a neskutočného dojatia Františky Vrbenskej som zakončila aj svoj sobotňajší program na Slavcone.
V nedeľu už bolo na cone ľudí len veľmi poskromne, ale nemohla som si nechať ujsť prednášku o Sandmanovi a Christopherovi Nolanovi. 
Keď som sa chystala na Slavcon, mala som v pláne objaviť sa tam v nejakom steampunkovom outfite, ale posledný týždeň bolo všetko proti mne, od nedodaného tovaru až po zháňanie ihly na pokazený zips a aj po obvolaní asi 20-tich ľudí som žiadnu ihlu nenašla. Preto ste ma v piatok mohli vidieť len v niečom taktomto:

Takže dúfam, že aj tento viktoriánsky pokus sa počíta.



Komentáre

  1. Videl som všetky prednášky toho pána zo Steam inferna a musím povedať, že by veľmi rád protirečil názoru, že technológie zobrazované v steampunku nevyťažili zďaleka všetko čo viktoriánska doba mohla vyťažiť. Príkladom je taká vzducholoď, ktorá sa vďaka zrúteniu Hindenburgu už nedostala k slovu a nie je dôvod aby sa nemohla udržať táto preprava doteraz.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak vzducholode by určite chceli vidieť na oblohe viacerí z nás a dúfam, že niekedy aspoň nejakú uvidím. Ja tiež nesúhlasím s tvrdením, že sa vyťažilo z 19. storočia všetko čo sa malo, lebo každopádne steampunk je len fantasy žáner a ako taký sa opiera o fantáziu, ktorá nepozná hranice.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Nejde o hranice, aj dnes sa nájdu skeptici, čo tvrdia, že technologické cesty akými sa vydalo ľudstvo mohli byť úplne iné, keby... a možno aj na to odpovedá steampunk. Ako každé sci-fi (steampunk sa podla mňa jednoducho definuje ako sci-fi z minulosti) aj on by mohol inšpirovať k istej dávke technických pokrokov... verne = ponorka napr.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. jaaj, krátko po SlavCone som sa nemohla dopátrať tohto blogu a dnes som si na to spomenula :) Ďakujeme za foto a tiež zverejnenie našej poskromnejšej snahy. Inak pekný blog.

    kreatívni ľudia alias Lenka a Peťo

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Nie je začo, ja som rada, že tam niekto prezentoval skutočnú stempunkovú atmosféru :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Taradúr

Taradúr (The Jabberwocky) je moja obľúbená básnička. Napísal ju Lewis Carroll. Nachádza sa v knihe Za zrkadlom a čo tam Alica našla. Nedávno vyšla aj samostatne so steampunkovými ilustráciami. Kúpiť si ju môžete farebnú: http://www.lulu.com/shop/lewis-carroll/the-jabberwocky/paperback/product-6389259.html alebo si ju môžete celú čiernobielu môžete prezrieť tu. A aby ste vedeli, o čo v tejto nonsensovej básni ide, tu je jej slovenský preklad: Taradúr  Pražne je; hľa, slizopružké jazvrtky zotradierne kolodujú po zátraví. Vechťogáje clivia na tie vývrtky, prasotnačky výstia, zlubčia–čo to spraví… Daj pozor na Taradúra, synu môj, chráň sa jeho hryzoľustí, zvlášť keď zurmí, aj na vtáka Krvilaka priprav zbroj, Tupír nech ťa nerozchvatne drapazúrmi! Syn sa mečom vorpalovým opásal, dlho hľadal v diaľobzore nepriateľa. Odpočíval pod bukubom, nehlo stal, zahútaný prešľastával, hudna znela. Žlčodrubý pomaly už odísť chcel, vtom Taradúr búrne húrno zryčal kdesi; syčal, fučal,

10 hrôzostrašných aspektov viktoriánskeho života

1.) Portréty Viktoriánska vyššia trieda (neskôr aj stredná) nemala televízor, aby sa mohla zabávať. Jednou z obľúbených foriem zábavy preto bolo obliecť sa do výstredných kostýmov a pózovať pre priateľov a rodinu. Znie to nevinne, ale predstavte si, že by sa vaša stará mama obliekla do kostýmu gréckej dryády a pózovala by na stole v obývačke, zatiaľ čo ostatní by jej tlieskali. Pre nás to môže vyznievať divne, ale pre viktoriánskych ľudí to bolo normálne a zábavné. 2.) Chudobince Chudobince boli vládou zriadené zariadenia, kde chudobní, chorľaví alebo mentálne chorí mohli žiť. Boli to väčšinou nechcení ľudia na okraji spoločnosti. V tej dobe bola chudoba považovaná za nepoctivú a pochádzala z nedostatku morálnej sily a pracovitosti. Od väčšiny bola vyžadovaná práca, aby ňou prispeli na vlastnú stravu. Tá však bola horšia ako vo väzniciach, aby tam prežili len tí najsilnejší a ostatných sa mohli rýchlo zbaviť. Preto vo viktoriánskom Anglicku nebolo horšie miesto na živo

Steampunkovú Veľkú noc Vám želám!